14. apríl - Deň akcií za živé rieky bez bariér

14. apríl – Deň akcií za živé rieky bez…

14. marca 202122. mája 2023
by Boni

Voda je základ života a rieky a potoky sú jej nositeľkami. Lenže prečo by mohli priehrady a iné menšie bariéry byť problémom pre prostredie?

Na to aby sme problematike bariér a akciám proti nim lepšie rozumeli, si je dobré odpovedať na otázky:

Aké bariéry na tokoch staviame a za akým účelom?
Aký život je v toku a ekosystéme naň napojenom?
Ako stavby narúšajú procesy a život vo svojom okolí?
Slúžia bariéry stále svojmu účelu?
Ako zmenšiť dopad bariér?
Čo môže každý spraviť pre zlepšenie stavu?

Tak sa na to poďme pozrieť!

1. Aké bariéry na tokoch staviame a za akým účelom?

Na tokoch staviame bariéry ako hate a priehrady. Aký je medzi nimi rozdiel?

Priehrada – prehradzuje celé údolie a zaplní ho zadržanou vodou.

Hať – prehradzuje tok a zvýši hladinu vody v koryte.

Bariéry sa vo všeobecnosti stavajú za účelmi:

protipovodňovými
zásobovania pitnou vodou
zásobovania vodou pre priemysel
zásobovania vodou pre poľnohospodárstvo
vybudovania vodnej elektrárne (malej alebo veľkej)
slúžia taktiež na rekreáciu, vodné športy a rybolov

2. Aký život je v toku a ekosystéme naň napojenom?

V rieke žije nespočet organizmov. Či už sú to tie najmenšie ako baktérie, sinice, planktón, hmyz, alebo rastliny ako riasy, trsť, jelše, vŕby, no a samozrejme ryby rýchlych alebo pomalých tokov, raky, vydry, bobre, volavky, bociany, potápky, brehule…

Každý z týchto organizmov potrebuje na život niečo iné. Žijú, kde im to vyhovuje, čo je veľmi logické, no ak zmeníme ich biotop, zahynú alebo sa veľmi zredukuje ich počet. „No jejda, tak zomrie 5 pstruhov.“ Lenže výstavba bariéry ovplyvní životy miliónov organizmov v toku i v jeho okolí, nie len pár rýb.

Rastliny – čistia vodu odoberaním CO2 a živín, ktoré by inak využívali riasy a sinice na svoj rast, čím by sa premnožili a zmenili podmienky vo vode. Bránili by svetlu dostať sa do vody, svojim telami na hladine by bránili vstupu kyslíka do vody… a to nespomíname, že niektoré sinice produkujú i toxíny škodiace tráviacemu ústrojenstvu. Taktiež spevňujú brehy, sú útočiskom, zdrojom materiálu na hniezdenie…

Stromy – sú veľmi významným zdrojom živín, vďaka opadávaniu lístia do vody, kde ho najrôznejšie mikroorganizmy rozložia, a tie zase predstavujú potravu pre väčšie živočíchy a takto to tvorí celý potravový reťazec. Tiež tvoria miesto pre kladenie vajíčok hmyzu, tvorbu hniezd vtákov, bobrov…

Záplavové oblasti – niektoré živočíchy ich vyslovene potrebujú pre svoju existenciu, či rozmnožovanie. Napríklad obojživelníky, na ne naviazané brodivé vtáky, niektoré ryby…

Lososy atlantické a Vyzy veľké – u nás sa už nevyskytujú, a to práve kvôli tomu, že potrebujú z mora putovať až do horných úsekov riek na miesto neresenia. To im už nie je umožnené, kvôli bariéram na tokoch bez rybovodov alebo s nefunkčnými rybovodmi. No tento problém nie je len u nás a teda ich počty celoeurópsky rapídne klesli. Dosadzovanie lososov nie je veľmi úspešné, no robia sa kroky na spriechodnenie riek, tak dúfajme, že ešte nebude pre ani jeden druh neskoro.

Zaujímavé informácie o kedysi najväčšej rybe plávajúcej po Dunaji nájdete tu: https://dennikn.sk/blog/2185281/dunajske-velryby/

3. Ako bariéry narúšajú procesy a život vo svojom okolí?

Či je bariéra vysoká 30 cm alebo desiatky metrov, pre niektoré organizmy sa stáva neprekonateľnou, ak tam nevedie aspoň rybochod.

Nepriaznivý vplyv bariér na migráciu:

rýb
iných živočíchov
živín – príčinou je zadržiavanie materiálu na mrežiach priehrady, či dne vodnej plochy, časté vyčistenie brehov od porastu a regulácia toku
materiálu – cez bariéru sa nedostanú kamene, štrk, piesok a pôda putujúce po prúde rieky, čo spôsobuje na jednu stranu zanášanie dna priehrady, kedy stráca svoju kapacitu. Na stranu druhú spôsobuje nedopĺňanie materiálu v koryte a na brehoch pod priehradou, čím sa koryto prehlbuje, voda sa viac vsakuje do pôdy teda klesá vodná hladina. S reguláciou toku súvisí i znižovanie hladiny spodných vôd, keďže už nemôže sýtiť krajinu vodou tak ako predtým.
taktiež vysťahovanie ľudí, zničenie domovov a všetkého na území vodozádržnej oblasti

Iné nepriaznivé vplyvy bariér:

zmena rýchlosti toku s čím súvisí aj okysličenie – tak ako i my, tak aj každý iný organizmus má isté nároky na množstvo kyslíku. A to je ovplyvňované najmä rýchlosťou toku. Ak rýchlo tečúcu bystrinu zmeníme na takmer stojatú vodu, obsah kyslíka vo vode sa zníži. A živočíchy, ktorý vysoký podiel kyslíku potrebujú, ho zrazu nemajú. No a tak hynú a ich počty sa zmenšujú.
zmena teploty vody – v lete je voda vypúšťaná z hĺbky priehrady studenšia ako bola v toku predtým, keďže sa tam nemohla ohriať slnkom a pohybom. V zime je naopak vypúšťaná voda teplejšia ako by bola, pretože čím je väčšia vrstva vody tým menej sa tam dostáva chlad zo vzduchu. Tieto dva javy spôsobujú nežiadúce zmeny pre pôvodné organizmy.
strata biotopov, zaplavenie a úprava brehov – často s bariérov prichádza i spevnenie brehov panelmi a predošlé odstránenie zelene z brehu, ktoré slúžilo ako útočisko a hniezdisko vtákom, hmyzu, vydrám a iným živočíchom

4. Slúžia bariéry stále svojmu účelu?

Keďže vieme ako bariéry škodia a o čo prichádzame ich stavbou, treba sa zamyslieť či sú potrebné a efektívne k svojmu účelu.

Protipovodňová bariéra menej často stratí svoj význam v krajine pre občanov, no stáva sa to. Veľmi často sa však zabúda pri budovaní na rybochody.

Množstvo bariér už stratilo svoje opodstatnenie, pretože boli vybudované pre banícku alebo inú priemyselnú činnosť, ktorá už na danom území zanikla. Alebo sú aj prípady kedy sa k plánovanej priemyselnej činnosti vybudovala vodozádržná bariéra, no nakoniec z plánov zišlo a bariéra nikdy využitá ale ani zbúraná nebola.

Ak je bariéra v zlom technickom stave a už aj tak roky nevykonáva svoju činnosť, môže byť radšej rozobratá než aby naďalej rozdeľovala tok.

Taktiež boli prípady, kedy sa vláda rozhodla nepredĺžiť zmluvu elektrárni a dala žiadosť na jej zbúranie. To sa ale častejšie stáva pri menších vodných elektrárňach než tých obrovských, keďže jednou z príčin zbúrania je aj ich malá efektivita výroby elektriny. Hnacou silou takéhoto rozhodnutia je ale v súčastnosti v prvom rade snaha o navrátenie života do toku a pozitívny vplyv pre región z hľadiska rybolovu, kultúry a zdravia.

Príklady zbúrania bariér v Európe môžete nájsť tu: https://damremoval.eu/case-studies/

5. Ako zmenšiť dopad bariér?

Ako už vieme, dopad bariér môže byť naozaj veľmi negatívny voči prírodnému prostrediu. Čo ale môžeme spraviť, aby sme zjemnili dopad našich potrieb?

Mnohé bariéry nedávajú rybám možnosť migrácie, a pre to je riešenie rybochod, čo je vlastne rameno/kanál, ktorý slúži rybám na pohyb tokom i keď na hlavnom toku je pre ne neprekonateľná bariéra.

Taktiež sa začali využívať tzv. výťahy pre ryby, čo má opodstatnenie pri vysokých priehradách, kde rybochod príliš neprichádza do úvahy. Tu je článok o výťahu pre malé ryby v Nemecku: https://svet.sme.sk/c/22469843/v-nemeckom-poruri-sa-ryby-vozia-vytahom.html. A pre veľké ryby sa chystá výťah v Rumunsku na priehrade, ktorá je prvou prekážkou Výz pri putovaní proti prúdu Dunaja na neresisko.

Alebo prehradiť iba časť toku pre elektráreň a časť nechať nedotknutú pre živočíchy a prenos materiálu a živín.

Jednou z možností ako zmenšiť počet elektrární na rieke by mohla byť aj prečerpávacia elektráreň. Samozrejme nie všade je pre ňu vhodné miesto ale je to možnosť. Funguje na princípe dvoch nádrží, z hornej tečie voda do spodnej pričom medzi nimi sú turbíny. Cez deň sa prelieva z hora dole voda a v noci sa zase pri spotrebovaní menšieho množstva energie prečerpá z dolnej nádrže späť do hornej a znova cez deň sa prelieva dole. Je to vlastne taký cyklus vody, a výhodou takejto elektrárne je, že nepotrebuje veľký prietok vody v rieke a vyrobí viac ako klasická malá elektráreň. Takýto typ elektrárne je napríklad aj na Čiernom Váhu.

Mnoho elektrární nevyužíva svoj konštrukčný ani riečny potenciál naplno i keď prehradili celý tok. Takže ak by sa zvýšila efektivita už fungujúcich, potrebovali by sme stavať menej ďalších.

6. Čo môže spraviť každý pre zlepšenie stavu?

Nie každý má právomoc rozhodovať o stavbe a búraní bariér, no tu je pár tipov, čo môže spraviť ozaj každý z nás:

finančne podporiť organizácie zaoberajúce sa životným prostredím a akciami za zdravé rieky
dať takejto organizácii tip na nevyužívanú bariéru, ktorá by mohla byť odstránená
zorganizovať alebo podpísať petíciu snažiacu sa o zlepšenie stavu tokov a zdieľať ich
zorganizovať alebo zúčastniť sa protestu proti priehrade a hati
podať návrh na zrušenie bariéry poslancom danej obce, alebo organizácii, ktorá je za ňu zodpovedná a presvedčiť ich o benefitoch zrušenia
kandidovať za poslanca obce a snažiť sa o zmenu zvnútra
ak je takáto bariéra vytvorená na našom pozemku, a nemá nejaký dôležitý bezpečnostný význam pre obyvateľov, alebo existuje vhodnejšia možnosť pre ten účel, vtedy je najjednoduchšie zrušiť/prispôsobiť ju

Je to veľmi obsiahla téma a taktiež rozpolťujúca spoločnosť, preto ak chceme zmenu, treba si veľa naštudovať, diskutovať a snažiť sa dosiahnuť aspoň zjemnenie dopadov, ak druhá strana nechce pristúpiť na úplné zrušenie bariéry.

Treba si predstaviť ideálnu budúcnosť našej krajiny a sveta a podľa toho konať. Možno ako jednotlivci nespasíme celý svet, avšak nášmu okoliu môžeme pomôcť, aby bolo odolnejšie a udržateľné v časoch klimatickej zmeny. A keď nás bude viac a v rôznych kútoch sveta, už to bude poznať. Nesmieme zatvárať oči, pretože tak sa nič nezlepší.

Snažme sa viesť našich zverencov v skautských kruhoch i spoluobčanov mimo nich k zodpovednému prírodu rešpektujúcemu prístupu.

Poznámka: Toto nie je návod ako vyriešiť problém každého toku, a to ani nie je možné, lebo ku každej bariére treba pristupovať osobitne. Chce to byť iba základným kameňom pre rozmýšľanie o vplyvoch bariér na život v rieke a nad možnosťami zlepšenia stavu. A aby sme si uvedomovali, že existujú aj vhodnejšie alternatívy využívania riek a potokov s menšími dopadmi na rovnováhu v prírode.

Zaujímavé linky:

Keď eko kozmetika znamená aj omnoho viac

Budovať alebo ničiť