Článok k voľnému programovému modulu Rozhľadňa. Každý zo série článkov predstavuje jedno poschodie Rozhľadne a úlohy, ktoré ponúka. Poschodia Rozhľadne reprezentujú 17 Cieľov udržateľného rozvoja (SDGs).

Rovnosť pohlaví je jedna z najkontroverznejších tém súčasnosti, možno práve preto, lebo sa dotýka priamo nás všetkých. I keď cieľ rovnosti môžeme vo všeobecnosti vnímať ako pozitívny, názory na to čo to presne znamená a ako to dosiahnuť sa rôznia. Vykroč na 5. poschodie Rozhľadne a zisti o tejto téme viac.

Nebuď ako baba!

O tom, že podpätky boli prvotne vymyslené pre mužov ste už asi počuli, ale vedeli ste, že kedysi boli farby stereotypne pripisované dievčatám a chlapcom úplne opačné? Ešte v roku 1918 ženský magazín popisoval prečo je modrá farba vhodná pre dievčatá a ružová pre chlapcov. Modrá bola považovaná za delikátnu farbu vystihujúcu nežnejšie pohlavie, kým ružová farba, ktorá je rozhodnejšia a silnejšia, logicky patrila chlapcom. (zdroj) A viete, že programovanie bolo kedysi výsada žien? Ada Lovelace v roku 1842 vymyslela čo je považované za prvý počítačový program. Keď v roku 1945 USA zostrojovalo jeden z prvých plneelektronických počítáčov ENIAC, Jean Jennings Bartik spolu s 5 ďalšími matematičkami tento počítač naprogramovali (za čo sa im však nedostalo veľa uznania, keďže programovanie nebolo považované za dôležité). Tím matematičiek pracoval aj na UNIVACu (jednom z prvých komerčných počítačov) v čom sa k nim pridala aj profesorka matematiky a mariňačka Grace Hopper. Práve Hopper prišla s programovaním založenom na slovách namiesto čísel, čím spôsobila prevrat. Jej programy sa už neviazali na konkrétne počítače, ale dali sa používať univerzálne, vďaka čomu získalo programovanie väčšiu dôležitosť ako zostavovanie počítačovej techniky. V roku 1967 vysvetľovala Hopper v článku pre Cosmopolitan, prečo majú podľa nej ženy prirodzené predpoklady pre prácu so softwarom – programovanie totiž prirovnávala k príprave večere v čom boli ženy ako doma. Mnohokrát bolo programovanie považované za prácu vhodnú pre ženy aj preto, lebo sa vnímalo ako úradnícka robota. Stačilo pár rokov na to, aby sa postoj spoločnosti otočil a ženy v IT sa stali Alenkami v krajine zázrakov, pričom argument býva presne opačný ako kedysi – ženy na programovanie nemajú také predpoklady ako muži. Máte naopak zvláštne pocity z predstavy mužov, ktorí robia roztlieskavanie? Pritom cheerleading začínal ako mužský šport, dlhé roky zakazovaný ženám, pre príliš chlapskú povahu. Keďže roztlieskavanie bolo vnímané ako jedna z najprestížnejších aktivít, ktoré mohol muž na vysokej škole robiť, niet sa čomu čudovať, že pánov Eisenhowera, Roosvelta a Reagana spája aj niečo iné ako to, že boli americkí prezidenti.

Podobných príkladov nájdeme v histórii aj v porovnaní s inými kultúrami veľa. Ako je teda možné, že sa necháme ovládať normami vytvorenými spoločnosťou?

So stereotypmi sa stetávame od malička. Ako vysvetľuje Andrej Findor sú to zovšeobecňovania, ktoré nám pomáhajú orientovať sa vo svete, tým že nám napovedia čo môžeme očakávať od určitých skupín ľudí ako aj aké sú očakávania od nás. Nemusíme si pritom tieto domnienky prezisťovať či overovať, keď stretneme niekoho nového a v mnohých pripadoch sa ukážu ako správne. Tieto očakávania sú však ovplyvnené kultúrou a spoločnosťou, častokrát sú automaticky dedené z generácie na generáciu a čo je najdôležitejšie – stereotypy nerátajú s individualitou jednotlivcov. Nedajú sa preto uplatňovať nekriticky a v každej situácii a ak si ich neuvedomujeme alebo s nimi pracujeme ako s faktami, zatvárame seba aj ľudí naokolo do škatuliek, do ktorých často nepatria. Ľudom na základe striktne stereotypného pohľadu na svet vymedzujeme, čo je pre nich prijateľné a oberáme ich o možnosť slobodného výberu a správania.
Tento problém sa pritom dotýka ako žien tak aj mužov. Kým na dievčatá sú v školách kladené vyššie nároky, lebo je od nich očakávané, že budú poslušné jednotkárky, chlapci sú omnoho rýchlejšie nálepkovaní za neposlušných či naopak za biflošov, ak poslušní jednotkári sú. Kým od žien čakáme väčšiu emocionalitu a podceňujeme ich racionálne a logické zmýšlanie, na mužov tlačíme vetami typu „buď chlap“ či „plačú iba baby“, aby svoje emócie radšej dusili v sebe ako by ich mali ukázať.  Výsledkom je napríklad, že napriek častejšie sa vyskytujúcim depresiám u žien, približne 75% samovrážd páchajú muži. (zdroj)

Zamyslite sa nad stereotypmi, ktoré sú zauživané vo vašom okolí či nad tými, ktoré máte vy sami a splnte si úlohu z Rozhľadne:

Aspoň 1 hodinu som vykonával aktivitu stereotypne prisudzovanú pre opačné pohlavie.

Ťažké príbehy žien

Aj keď rovnosť pohlaví sa týka rovnako žien aj mužov, nemožno ignorovať, že ženy ťahajú v celosvetovom meradle, za kratší koniec. Najmä postavenie dievčat a žien v mnohých rozvojových krajinách je doslova alarmujúce. Príkladom je, že aj v dnešnej dobe stále dievčatá po celom svete podstupujú ženskú obriezku. Ženská obriezka (FGM – Female Genital Mutilation) je podľa WHO zákrok, počas ktorého sa úmyselne odstraňujú či inak mrzačia ženské pohlavné orgány a to bez lekárskeho dôvodu. Ženská obriezka sa rozdeľuje do 4 kategórií a vykonáva sa prevažne u dievčat vo veku 0-15 rokov v krajinách ako Somálsko, Guinea či Sierra Leone. Dôvody na obriezku bývajú rôzne – od rituálu spojeného s prechodom dievčata k žene, kultúrne zaužívaného zvyku, ktorý sa jednoducho dedí z generácie na generáciu, no najčastejšie ide o „očistenie“ dievčaťa či kontrolu jej sexuality. Obriezka je v mnohých prípadoch vykonávaná v snahe predísť nevere či strate panenstva pred manželstvom, keďže dievčatá, ktoré obriezku podstúpia vo väčšine prípadov stratia možnosť užiť si sex. Aj keď ženská obriezka je často prezentovaná ako náboženský rituál či rituál prospešný pre zdravie dievčat, ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé. Ženská obriezka nie je spomínaná v žiadnej z kníh svetových náboženstiev v rámci, ktorých je vykonávaná a nemá nijaké zdravotné benefity, práve naopak (zdroj). Leyla Hussein, ktorá v detsve obriezku podstúpila, o čom hovorí vo videu na Global Citizen, zdôrazňuje, že ženská obriezka nie je nič iné ako týranie detí a spôsob akým dosiahnuť kontrolu nad dievčenským telom. Ženská obriezka je výsledkom dlhodobo zakorenených nerovností medzi ženami a mužmi a je považovaná za extrémnu formu diskriminácie žien. Podľa Leyly je každych 11 sekúnd obrezané jedno dievča, pričom netreba zabúdať, že na tomto rituále sa podieľajú priamo rodiny týchto detí, čo je jeden z dôvodov prečo je také náročné tento zvyk zastaviť.
Ak sa chceš o príbehoch žien z rozvojových krajín dozvedieť viac, splň si bod z Rozhľadne:

Prečítal som si zaujímavú knihu, ktorá popisuje situáciu žien v rozvojových krajinách (napr. Tisíc žiarivých sĺnk, Púštny kvet, Biela masajka)

Kto robí rozhodnutia?

Chimamanda Ngozi Adichie vo svojom známom TED talku Všetci by sme mali byť feministkami, ktorý vyšiel aj v knižnom spracovaní, hovorí o probléme nedostatku žien na vyšších poziciách.  Podľa nej je zrejmé, že muži a ženy sú odlišní. Máme rozdielne hladiny hormónov, pohlavné orgány či biologické schopnosti. Muži sú vo všeobecnosti fyzicky silnejší ako ženy. A aj keď na svete je o trochu viac žien, väčšina miest pri moci je obsadená mužmi. Zároveň sa vo svete objavuje fenomén, kedy muž a žena, ktorí sú na rovnakej pracovnej pozícií s rovnakými schopnosťami a kvalifikáciou, nedostávajú za svoju prácu rovnaký plat. To, že muži vládli svetu dávalo podľa Adichie zmysel pre tisíc rokmi, kedy fyzická sila znamenala prežitie a fyzicky silná osoba, tak mala väčšie predpoklady na vedúce postavenie v spoločnosti. No dnes žijeme vo svete, kde schopnosť viesť závisí od atribútov akými sú kreativita, inteligencia či inovatívnosť. A tu neexistuje žiadna predispozícia mužov na tieto vlastnosti. Muži aj ženy majú rovnaké šance byť kreatívni, inteligentní a inovatívni.
Prečo teda v roku 2016 iba 22.8% parlamentných kresiel vo svete obsadili ženy? Prečo v roku 2017 iba 11 žien zastávalo pozíciu hlavy štátu a 12 žien post premiérky? (zdroj) Prečo je aktuálne v Slovenskom Skautingu iba 22.83% zborových vodkýň (zdroj – Teepee) Ako je na tom vedenie Slovenskej Republiky či tvoje blížšie skautské okolie? Splň si úlohu z Rozhľadne a dozvieš sa viac:

Zistil som aké je pomerné zastúpenie žien a mužov v zborovej rade, oblastnej rade a v Náčelníctve. Moje zistenia som porovnal s pomerným zastúpením žien a mužov v parlamente a výsledky som prediskutoval vo svojej družine.

Hoci spoluúčasť žien pri rozhodovacích procesoch je rok čo rok lepšia, podľa projektu RepresentWomen, ktorý sa pozeral najmä na situáciu v USA, potrvá takýmto tempom niekoľko generácii, kým dosiahneme vyrovnaný stav. Dôležitosť rovnomerného zastúpenia žien a mužov na vedúcich pozíciách pritom nie je a ani by nemalo byť otázkou boja o moc. Ide o ferovú šancu pre obe pohlavia dosiahnuť ten istý výsledok. O reprezentovanie rôznorodosti a odlišnosti perspektív, ktoré rozdielne pohlavia často prinášajú. Rovnako by nemali byť ženy dosadzované do pozície nasilu či umelo uprednostňované pred mužmi, ktorí majú na danú pozíciu lepšie predpoklady. Dôležité je skôr podporovať ženy, zisťovať čo im bráni v angažovaní sa a pozerať sa na ženy aj mužov pri rozhodovaní bez predsudkov.