AUTOBIOGRAFICKÁ LITERATÚRA
Vzdelaná – Tara Westover
Témy: vzdelanie, kritické myslenie, chudoba, nerovnosti..
Tara Westoverová sa prvý raz ocitla v triede ako sedemnásťročná. Narodila sa v rodine survivalistov, ktorí žili v horách amerického Idaha. Tam sa pripravovala na koniec sveta tak, že zavárala do zásoby broskyne a spávala s „plnou poľnou“. V lete s mamou, babicou a liečiteľkou, varila bylinné odvary a v zime triedila kovový šrot na otcovom šrotovisku. Jej otec nedôveroval zdravotníctvu, preto s Tarou nikdy nenavštívili lekára. Rezné rany, otrasy mozgu, dokonca aj popáleniny po výbuchu liečili doma pomocou byliniek. Rodina bola natoľko izolovaná od bežného života, že nikto neriešil, či sa deťom dostáva vzdelanie. A nikto nezasiahol, keď sa starší brat začal správať násilnícky.
Ďalší z Tariných bratov sa dostal na vysokú školu a priniesol jej novinky z ďalekého sveta. Vtedy sa rozhodla vyskúšať nový život. Vďaka samoštúdiu sa jej podarilo zvládnuť matematiku, gramatiku a vedecké predmety na takej úrovni, že spravila test ACT a prijali ju na Brigham Young University. Tam študovala psychológiu, politické vedy, filozofiu a históriu a prvý raz počula o závažných svetových udalostiach ako holokaust a hnutie za občianske práva
Narodila som sa pod šťastnou hviezdou – Elena Lacková
Témy: rasizmus, diskriminácia..
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe.
Vinný od narodenia – Noah Trevor
Témy: rasizmus, diskriminácia, chudoba, hlad..
Trevor bol dieťa, ktoré sa vlastne nemalo narodiť, a tak ho museli skrývať. Zažil chudobu, prejavy rasizmu, ale aj odvážnu vzburu svojich “farboslepých rodičov“, ktorí sa s dôvtipom snažili prekonať etnické a rasové predsudky. Dnes je z neho obľúbený moderátor s vlastnou show, cestuje po celom svete a vystupuje ako stand-up komik pred vypredanými sálami. Jeho rozprávanie sledujeme v navzájom prepojených príbehoch, mnohé sú zábavné či dramatické, iné zasa hlboko dojemné. Trevorova kniha sa pokladá za najúspešnejšiu autobiografiu 21. storočia, keďže nám s dôvtipom a úprimnosťou približuje nezvyčajný svet, na ktorý by sme najradšej zabudli. Spoznávame ťažké detstvo, keď jeho jedálniček pozostával čisto z húseníc, alebo keď ho pri únose vyhodili z idúceho minibusu. Autor nevynechá ani spomienky na sladké trápenie, čo mu pripravili stredoškolské lásky. Celou knihou sa vinie jeho neutíchajúci zmysel pre humor a satiru aj krásne puto k nebojácnej a milujúcej matke. Chránila svojho syna pred kolotočom chudoby, násilia a týrania a ukázala mu cestu k slobode, vzdelaniu a dôstojnému životu.
Púštny Kvet – Waris Dirie a Cathleen Miller
Témy: ľudské/ženské/detské práva, rozvojové krajiny, nerovnosti, rovnosť pohlaví, zdravie…
„Príbeh ženy, ktorá sa zo somálskej púšte prepracovala do sveta hviezd medzinárodného modelingu. Ako trinásťročná opustila svoju početnú rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo i dušu tzv. ženskou obriezkou, ktorú ešte i dnes podstupujú africké dievčatá v útlom veku. Waris šťastnou náhodou mohla pracovať niekoľko rokov na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, rozhodla sa v cudzom prostredí ostať a zarobiť peniaze pre seba i pre svoju matku. Zapojila sa i do boja proti ženskej obriezke ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN a zástankyňa ľudských práv.“
Denník z Rakky – Samer
Témy: vojna, ľudské práva…
„Máte príliš krátke nohavice – zbičovať! Vlastníte mobilný telefón – odťať hlavu! Takáto je každodenná realita obyvateľov sýrskeho mesta Rakka, ktoré od roku 2013 ovláda Islamský štát. Strach. Hrôza. Beznádej. A uprostred toho bežný život obyčajných ľudí.
V Rakke žije aj mladý muž, ktorý si kvôli bezpečnosti zvolil pseudonym Samer. Do svojho denníka si zapisuje každodennú realitu tak, ako to robia aj iní mladí muži po celom svete. Prvé lásky, trápenie so školou. Samer prežíva to isté, no jeho dospievanie je narušené verejnými popravami „odpadlíkov od viery“, čoraz častejším bombardovaním a neustálym strachom. Jeho osobné riadky nás prenesú do srdca terorizovaného mesta a posadia na stoličku priamo v prednej línii.“
Denník Anny Frankovej – Otto H. Frank (editor) a Mirjam Pressler (editor)
Témy: vojna, ľudské práva, diskriminácia…
„Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.“
Cigánka – Janette Motlová Maziniová
Témy: predsudky, nerovnosti…
„Skutočný príbeh slovenskej Cigánky, ktorá v túžbe za kvalitnejším životom prekročila hranicu cigánskeho a gadžovského sveta. A to aj za cenu toho, že dnes riadne nepatrí vlastne nikam… Mohla skončiť ako jedna z mnohých. V chudobe, v mizerných sociálnych podmienkach, s kŕdľom detí pri sukni a v tridsiatke vlastne s uzavretým životným príbehom bez akejkoľvek ďalšej perspektívy. No nestalo sa. Nedopadlo to tak z celkom jednoduchého dôvodu. Janette Maziniová to nechcela. Vie nazývať veci pravými menami. Bieli sú gadžovia a sama o sebe vraví, že je Cigánka. Žije s tým, že v obchodoch má stále za sebou predavačku, čo ju kontroluje, a s tým, že tí „jej“ tvrdia, že je divná. Ako vyrastala, aké bolo jej manželstvo s Cigánom, ako študovala a ako sa jej dnes žije s gadžom, ktorý je otcom jej tretieho dieťaťa „
Medzi Slovákmi – Martin M. Šimečka
(Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi alebo ako som sa stal vlastencom)
Témy: demokracia, sloboda, ľudské práva..
Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej.
Ku-klux-klan. Tady bydlí láska – Katarzyna Surmiak-Domańska
Témy: rasizmus, predsudky..
„„Když se do bílé polevy dostane byť jen jedna kapička jiné barvy, už nikdy nebude sněhobílá. S lidmi je to stejné.“ Takto učí královna Ku-klux-klanu malé děti, jak správně připravit vánoční dort.
Co je to vlastně Ku-klux-klan a jak je vůbec možné, že myšlenky nepatřící do 21. století jsou stále živé a v rozkvětu? Děsivé obrazy hořících pochodní a bílých hábitů totiž nepocházejí ze středověku, jsou poselstvím dneška.
Odpověď hledá polská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska přímo na sjezdu Ku-klux-klanu ve státě Arkansas, kde tuhle extremistickou organizaci prozkoumala zblízka. Protože právě tady se tahle „bílá organizace“ před sto padesáti lety zrodila, tady vycházely pohlednice připomínající lynče Afroameričanů a tady i dnes můžete v lesích potkat postavy s pochodněmi zahalené do bílých kukel.“
Všetci by sme mali byť feminist(k)ami – Chimamanda Ngozi Adichie
Témy: rovnosť pohlaví, demokracia, ľudské/ženské práva…
„„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé.
Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá.
Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my?
Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami.“
Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních – Chimamanda Ngozi Adichie
„Na spisovatelku Chimamandu Ngozi Adichieovou se před několika lety obrátila přítelkyně z dětství s otázkou, jak má vychovat dceru v duchu feminismu. Adichieová jí odpověděla dopisem. V knížce Milá Ijeawele, která je poupravenou verzí tohoto dopisu, předkládá patnáct doporučení feministické výchovy – vřelých, vnímavých a vtipných. Radí, jak v praxi uplatnit přístup, který nastínila v eseji Feminismus je pro každého (Všetci by sme mali byť feminist(k)ami ). Formou anekdotických výchovných tipů se čtenáři i jejich děti učí rozpoznávat stále přetrvávající sexismus kolem nás — ať už jde o smysl módy a make-upu, biologické argumenty pro rozdělení rolí v domácnosti, nebo zdánlivě hodné muže, kteří ženám „umožní“ budovat vlastní kariéru. Feministická výchova je především výchovou k sebevědomí a otevřenosti – a to nejen dcer.“
Bol som číslo 30529 – Felix Weinberg
Témy: vojna, diskriminácia, holokaust..
Šesťdesiatpäť rokov potláčal rodák z Československa Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu.
Bol som číslo 30529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť.
Moruša – Iboja Wandall-Holm
Témy: demokracia, ľudské práva, antisemitizmus, diskriminácia…
„V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka.
Iboja Wandall-Holm, dánska spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom“
