Prinášame vám zoznam kníh, ktoré sa týkajú nežnej revolúcie a demokracie. Aký bol život pred ňou? Čo ju ovplyvnilo? Aký bol život po 17. novembri 1989? Naše tipy môžete využiť aj pri programe s družinou alebo oddielom.
Read more „Nežná knižná revolučná kolekcia“
Prinášame vám zoznam filmov (a seriálov), ktoré sa týkajú nežnej revolúcie. Aký bol život pred ňou? Čo ju ovplyvnilo? Aký bol život po 17. novembri 1989? Tieto filmy si môžete pozrieť ako družina či oddiel a reflektovať vaše názory na družinovke či oddielovke.
Read more „Nežná filmová revolučná kolekcia“
Témy: vzdelanie, kritické myslenie, chudoba, nerovnosti..
Tara Westoverová sa prvý raz ocitla v triede ako sedemnásťročná. Narodila sa v rodine survivalistov, ktorí žili v horách amerického Idaha. Tam sa pripravovala na koniec sveta tak, že zavárala do zásoby broskyne a spávala s „plnou poľnou“. V lete s mamou, babicou a liečiteľkou, varila bylinné odvary a v zime triedila kovový šrot na otcovom šrotovisku. Jej otec nedôveroval zdravotníctvu, preto s Tarou nikdy nenavštívili lekára. Rezné rany, otrasy mozgu, dokonca aj popáleniny po výbuchu liečili doma pomocou byliniek. Rodina bola natoľko izolovaná od bežného života, že nikto neriešil, či sa deťom dostáva vzdelanie. A nikto nezasiahol, keď sa starší brat začal správať násilnícky.
Ďalší z Tariných bratov sa dostal na vysokú školu a priniesol jej novinky z ďalekého sveta. Vtedy sa rozhodla vyskúšať nový život. Vďaka samoštúdiu sa jej podarilo zvládnuť matematiku, gramatiku a vedecké predmety na takej úrovni, že spravila test ACT a prijali ju na Brigham Young University. Tam študovala psychológiu, politické vedy, filozofiu a históriu a prvý raz počula o závažných svetových udalostiach ako holokaust a hnutie za občianske práva
Témy: rasizmus, diskriminácia..
Elena Lacková (1921 – 2003) ako jedna z prvých začala hovoriť o rómskom holokauste – resp. o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny, a to takmer hneď po jeho konci. Už v roku 1949 napísala a so svojimi blízkymi z rómskej osady vo Veľkom Šariši naštudovala divadelnú hru Horiaci cigánsky tábor, s ktorou obišli takmer celé Československo a mali viac ako sto repríz. Elena Lacková o utrpení Rómov počas druhej svetovej vojny začala hovoriť a písať o niekoľko desaťročí skôr, ako sa o tejto téme začalo verejne hovoriť v Európe.
Témy: rasizmus, diskriminácia, chudoba, hlad..
Trevor bol dieťa, ktoré sa vlastne nemalo narodiť, a tak ho museli skrývať. Zažil chudobu, prejavy rasizmu, ale aj odvážnu vzburu svojich “farboslepých rodičov“, ktorí sa s dôvtipom snažili prekonať etnické a rasové predsudky. Dnes je z neho obľúbený moderátor s vlastnou show, cestuje po celom svete a vystupuje ako stand-up komik pred vypredanými sálami. Jeho rozprávanie sledujeme v navzájom prepojených príbehoch, mnohé sú zábavné či dramatické, iné zasa hlboko dojemné. Trevorova kniha sa pokladá za najúspešnejšiu autobiografiu 21. storočia, keďže nám s dôvtipom a úprimnosťou približuje nezvyčajný svet, na ktorý by sme najradšej zabudli. Spoznávame ťažké detstvo, keď jeho jedálniček pozostával čisto z húseníc, alebo keď ho pri únose vyhodili z idúceho minibusu. Autor nevynechá ani spomienky na sladké trápenie, čo mu pripravili stredoškolské lásky. Celou knihou sa vinie jeho neutíchajúci zmysel pre humor a satiru aj krásne puto k nebojácnej a milujúcej matke. Chránila svojho syna pred kolotočom chudoby, násilia a týrania a ukázala mu cestu k slobode, vzdelaniu a dôstojnému životu.
Témy: ľudské/ženské/detské práva, rozvojové krajiny, nerovnosti, rovnosť pohlaví, zdravie…
„Príbeh ženy, ktorá sa zo somálskej púšte prepracovala do sveta hviezd medzinárodného modelingu. Ako trinásťročná opustila svoju početnú rodinu, aby unikla sobášu so starým mužom. Z púšte si odniesla poznačené telo i dušu tzv. ženskou obriezkou, ktorú ešte i dnes podstupujú africké dievčatá v útlom veku. Waris šťastnou náhodou mohla pracovať niekoľko rokov na somálskom veľvyslanectve v Londýne. Keď jej legálny pobyt vypršal, rozhodla sa v cudzom prostredí ostať a zarobiť peniaze pre seba i pre svoju matku. Zapojila sa i do boja proti ženskej obriezke ako mimoriadna veľvyslankyňa OSN a zástankyňa ľudských práv.“
Témy: vojna, ľudské práva…
„Máte príliš krátke nohavice – zbičovať! Vlastníte mobilný telefón – odťať hlavu! Takáto je každodenná realita obyvateľov sýrskeho mesta Rakka, ktoré od roku 2013 ovláda Islamský štát. Strach. Hrôza. Beznádej. A uprostred toho bežný život obyčajných ľudí.
V Rakke žije aj mladý muž, ktorý si kvôli bezpečnosti zvolil pseudonym Samer. Do svojho denníka si zapisuje každodennú realitu tak, ako to robia aj iní mladí muži po celom svete. Prvé lásky, trápenie so školou. Samer prežíva to isté, no jeho dospievanie je narušené verejnými popravami „odpadlíkov od viery“, čoraz častejším bombardovaním a neustálym strachom. Jeho osobné riadky nás prenesú do srdca terorizovaného mesta a posadia na stoličku priamo v prednej línii.“
Témy: vojna, ľudské práva, diskriminácia…
„Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.“
Témy: predsudky, nerovnosti…
„Skutočný príbeh slovenskej Cigánky, ktorá v túžbe za kvalitnejším životom prekročila hranicu cigánskeho a gadžovského sveta. A to aj za cenu toho, že dnes riadne nepatrí vlastne nikam… Mohla skončiť ako jedna z mnohých. V chudobe, v mizerných sociálnych podmienkach, s kŕdľom detí pri sukni a v tridsiatke vlastne s uzavretým životným príbehom bez akejkoľvek ďalšej perspektívy. No nestalo sa. Nedopadlo to tak z celkom jednoduchého dôvodu. Janette Maziniová to nechcela. Vie nazývať veci pravými menami. Bieli sú gadžovia a sama o sebe vraví, že je Cigánka. Žije s tým, že v obchodoch má stále za sebou predavačku, čo ju kontroluje, a s tým, že tí „jej“ tvrdia, že je divná. Ako vyrastala, aké bolo jej manželstvo s Cigánom, ako študovala a ako sa jej dnes žije s gadžom, ktorý je otcom jej tretieho dieťaťa „
Témy: demokracia, sloboda, ľudské práva..
Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej.
Témy: rasizmus, predsudky..
„„Když se do bílé polevy dostane byť jen jedna kapička jiné barvy, už nikdy nebude sněhobílá. S lidmi je to stejné.“ Takto učí královna Ku-klux-klanu malé děti, jak správně připravit vánoční dort.
Co je to vlastně Ku-klux-klan a jak je vůbec možné, že myšlenky nepatřící do 21. století jsou stále živé a v rozkvětu? Děsivé obrazy hořících pochodní a bílých hábitů totiž nepocházejí ze středověku, jsou poselstvím dneška.
Odpověď hledá polská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska přímo na sjezdu Ku-klux-klanu ve státě Arkansas, kde tuhle extremistickou organizaci prozkoumala zblízka. Protože právě tady se tahle „bílá organizace“ před sto padesáti lety zrodila, tady vycházely pohlednice připomínající lynče Afroameričanů a tady i dnes můžete v lesích potkat postavy s pochodněmi zahalené do bílých kukel.“
Témy: rovnosť pohlaví, demokracia, ľudské/ženské práva…
„„Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé.
Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá.
Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my?
Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami.“
„Na spisovatelku Chimamandu Ngozi Adichieovou se před několika lety obrátila přítelkyně z dětství s otázkou, jak má vychovat dceru v duchu feminismu. Adichieová jí odpověděla dopisem. V knížce Milá Ijeawele, která je poupravenou verzí tohoto dopisu, předkládá patnáct doporučení feministické výchovy – vřelých, vnímavých a vtipných. Radí, jak v praxi uplatnit přístup, který nastínila v eseji Feminismus je pro každého (Všetci by sme mali byť feminist(k)ami ). Formou anekdotických výchovných tipů se čtenáři i jejich děti učí rozpoznávat stále přetrvávající sexismus kolem nás — ať už jde o smysl módy a make-upu, biologické argumenty pro rozdělení rolí v domácnosti, nebo zdánlivě hodné muže, kteří ženám „umožní“ budovat vlastní kariéru. Feministická výchova je především výchovou k sebevědomí a otevřenosti – a to nejen dcer.“
Témy: vojna, diskriminácia, holokaust..
Šesťdesiatpäť rokov potláčal rodák z Československa Felix Weinberg svoje spomienky na nepredstaviteľné utrpenie a nenávisť, ktoré zažil počas holokaustu. Nakoniec sa rozhodol svoj príbeh napísať, urobil to však s nečakaným humorom a nadhľadom. Len tak sa dokázal vrátiť do minulosti, ktorá mu vzala takmer celú rodinu.
Bol som číslo 30529 je jedinečným spomínaním muža, ktorého detstvo prešlo najtemnejšími dejinami ľudstva a predsa nestratil nádej opäť žiť.
Témy: demokracia, ľudské práva, antisemitizmus, diskriminácia…
„V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka.
Iboja Wandall-Holm, dánska spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.
Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom“
Ak hľadáš zaujímavé zdroje ku globálnemu vzdelávaniu, na ústredí SLSK je knižnica s viacerými knihami, ktoré sú k dispozícii na vypožičanie. Read more „PRÍRUČKY/KNIHY DOSTUPNÉ NA ÚSTREDÍ SLSK“
Príručky ponúkajú aktivity či iné inšpirácie zamerané na globálne témy. Príručky sú síce tématicky podelené, no jednotlivé tématické celky sú navzájom poprepájané, preto napr. aj v sekcii príručiek o tolerancii, nájdeme aktivity skvelé pre kritické myslenie a v sekcii, ktorá sa venuje chudobe a hladu, nájdeme v príručkách aktivity, ktoré hovoria napr. o klimatických zmenách.
Read more „PRÍRUČKY DOSTUPNÉ ONLINE – po slovensky/česky“
Príručky ponúkajú aktivity alebo naplánované vyučovacie hodiny zamerané na globálne témy. Niektoré sú určené pre základné/stredné školy a nie je ich teda možné priamo bez úprav aplikovať do skautingu, ale dá sa nimi inšpirovať a prispôsobiť si ich svojim potrebám. Read more „PRÍRUČKY DOSTUPNÉ ONLINE – po anglicky“
Ak máte chuť na prečítanie nejakej pútavej knižky a chcete sa zároveň ponoriť do globálka, tu nájdete tipy na fikciu, ktorá spĺňa presne tieto kritéria. Úryvky z kníh sa dajú tiež využiť na otvorenie globálnych tém na družinovkách.
Read more „FIKCIA“
Niektoré publikácie si zatiaľ môžeš len kúpiť 🙂 Ale stoja za to.
Témy: demokracia, ľudské práva..
Mať vlastný štát, jazyk alebo zástavu, byť súčasťou demokratického sveta, mať spojencov, právny systém alebo ústavu, to všetko sú veľké veci. Získať ich stálo našich predkov veľa úsilia a v boji za slobodu a demokratickú podobu našej krajiny mnohí položili svoje životy. K akým hodnotám sa naša krajina hlási? Aké práva svojim občanom garantuje? Pred kým nás zo zákona chráni a čo od nás vyžaduje? O tom všetkom hovorí naša ústava.
Ilustrovaná ústava Slovenskej republiky je praktická kniha do každej domácnosti. Atraktívnou a prehľadnou formou čitateľov oboznámi s textom Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zrozumiteľným jazykom hovorí o základných hodnotách, na ktorých stojí naša krajina.
Témy: zodpovedná spotreba, odpad, enviro..
V knihe Domácnosť bez odpadu Bea Johnsonová hovorí o tom, ako sa naučila tvoriť menej odpadu a zjednodušila si život. Spolu s manželom Scottom a ich dvomi synmi dnes produkujú iba jeden kubický decimeter odpadu za rok a výrazne sa zlepšila celková kvalita ich života: trávia spolu viac času, ročné výdavky skresali o neuveriteľných 40 percent a sú oveľa zdravší.
Autorka na základe vlastných skúseností ponúka praktické tipy, triky a tajomstvá. Stovkami jednoduchých odporúčaní vyvracia mýty o hnutí zero waste. Vďaka tejto knihe sa naučíte vyrobiť si doma horčicu, baliť deťom do školy obed bez použitia plastu, zbaviť sa nevyžiadanej pošty a užívať si dovolenku bez pocitu viny z nadmernej spotreby.
Témy: kritické myslenie, nerovnosti, vzdelanie, klimatické zmeny, zdravie…
Na základné otázky o našej planéte, napr. koľko percent populácie žije v extrémnej chudobe, akým tempom rastie počet obyvateľov, aká je úroveň vzdelávania, aký násilný je náš svet, ako nás ohrozujú klimatické zmeny, odpovedá väčšina ľudí nesprávne. Mnohí sa v odhadoch mýlia do takej miery, že odpovede učiteľov, novinárov, investičných bankárov a hoci aj laureátov Nobelovej ceny by dosiahli horšie výsledky ako úplne náhodné odpovede šimpanzov.
Hans Rosling, švédsky lekár, vedec, profesor medzinárodného zdravia a fenomén globálnych konferencií na TED-e, spolu so svojimi spolupracovníkmi ponúka čitateľom revolučne nové vysvetlenie tohto javu. Odhaľuje desať inštinktov, ktoré ovplyvňujú náš pohľad na svet – od tendencie rozdeľovať svet na dva tábory (zvyčajne na my a oni), cez spôsob, ako vnímame správy z médií, až po to, ako vnímame pokrok (sme presvedčení, že svet speje k horšiemu).Ukazuje sa však, že svet je napriek všetkým nedostatkom v oveľa lepšom stave, než si myslíme. Neznamená to, že neexistujú reálne problémy a riziká. No ak sa neustále všetkého obávame a odmietame vychádzať pri vnímaní sveta z faktov, ľahko sa nám stane, že prehliadneme práve najväčšie hrozby.
Témy: diskriminácia, rovnosť pohlaví..
Autorka nám v knihe ukazuje ako vo svete prevažne budovanom pre mužov (a mužmi) systematicky ignorujeme polovicu populácie. Poukazuje na „rodovú medzeru v dátach“, na to, v koľkých oblastiach života sa jednoducho so ženami nepočíta, alebo sú považované za odchýlku od normy. Autorka v knihe uvádza mnoho konkrétnych príkladov. Prečo je ženám v klimatizovaných kanceláriách zima? Pretože optimálnu teplotu – prinajmenšom v nadnárodných spoločnostiach – určuje výpočet vychádzajúci z hmotnosti a metabolizmu priemerného muža oblečeného v obleku. Tento príklad sa môže zdať ako malichernosť, no to, že podľa váhy a výšky priemerného muža sa prepočítavajú aj airbagy a bezpečnostné pásy v aute, čo má za dôsledok, že pri kolízii sú šance žien na úmrtie 50% vyššie malichernosť rozhodne nie je.
Témy: kritické myslenie
Akými trikmi sa dá do slov prepašovať podprahová reklama? Nakoľko sa slovník Zomri odlišuje od slovníka Mariana Kotlebu? Čo je deepfake? Ako rozoznať logicky chybný argument? Prečo ignorujeme pravdivé fakty? Akými najčastejšími trikmi sa manipulujú grafy? Ako často skontroluje priemerný tínedžer svoj mobil a ako využívajú marketingoví špecialisti evolučné nedokonalosti ľudskej mysle?
Ďalším príspevkom Denníka N k rozvoju kritického myslenia je kniha šachového veľmajstra Jána Markoša.
Sila rozumu v bláznivej dobe na viac ako dvestopäťdesiatich stranách ponúka odpovede na množstvo otázok týkajúcich sa kritického myslenia, ale aj hutný súhrn nápadov a stratégií, ako ho využívať v každodennom živote. Vďaka množstvu ukážok, statusov a príkladov zo súčasnej slovenskej spoločnosti môže byť praktickou pomôckou pri jeho výučbe.
Témy: demokracia, vojna, kritické myslenie..
História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách.
História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor, ktorý európske dejiny vníma ako predzvesť toho k čo sa môže udiať v Amerike, ak si Američania nedajú pozor. Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu.
Témy: nerovnosti, vojna, demokracia..
Geografické pomery ovplyvnili vývoj celého ľudstva a dodnes ovplyvňujú správanie politikov. Ich rozhodnutia sú limitované pohoriami, riekami, púšťami aj oceánmi. Ak ste sa pýtali, prečo je Putin posadnutý Krymom, prečo boli Spojené štáty predurčené stať sa svetovou veľmocou, alebo čo stojí za čínskou expanziou, máte v rukách tú správnu knihu.
V desiatich kapitolách (venovaných Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde) sa autor pozerá na minulosť, súčasnosť a budúcnosť s použitím máp, úvah a príležitostne aj osobných skúseností. Ponúka pohľad na najdôležitejšie okolnosti, ktoré ovplyvňujú svetové dejiny.
Témy: vojna, nerovnosti, migrácia, demokracia..
Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta.
Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch.
Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.
Témy: enviro, klimatické zmeny, udržateľnosť..
Je to horšie, oveľa horšie, ako si myslíte. Pomalosť zmeny klímy je rozprávka, zrejme rovnako zhubná ako tá, podľa ktorej sa klíma vôbec nemení. Ak vaša úzkosť pramení len zo strachu z narastajúcej hladiny morí, je to sotva vrchol ľadovca hrôz, ktoré už možno počas svojho života zažijú dnešní tínedžeri. Dnešné vlny horúčav a lesné požiare sú len predohrou k zmenám, ktoré nastanú. A prichádzajú rýchlo. Bez revolúcie v spôsobe života miliárd ľudí sa niektoré časti Zeme môžu do konca tohto storočia stať neobývateľnými a iné hrozivo nehostinnými.
Na svojej ceste do blízkej budúcnosti David Wallace-Wells predstavuje klimatické pohromy, ktoré nás čakajú a zmenia podobu sveta. Zároveň však otepľovanie planéty zmení aj našu politiku, kultúru, vzťah k technológiám a pohľad na históriu. Zmena klímy zasiahne všetko a pretvorí každý aspekt ľudského života.
Témy: chudoba, nerovnosti, predsudky..
Publikace vychází z tříletého výzkumu provedeného u subpopulace pražských bezdomovců středního věku. Studie, která obsahově navazuje na předchozí čtenářsky úspěšnou monografii Bezdomovectví jako alternativní existence mladých lidí, si dala za cíl prozkoumat, jakým způsobem lidé středního věku bez domova chápou příběh svého života. Jak rozumí své minulosti, jak si vysvětlují svůj propad na ulici a jaké představy si utvářejí o své budoucnosti. Jde o první výzkum u českých bezdomovců středního věku, který nabízí náhled na problematiku bezdomovectví z vlastní perspektivy těchto lidí.
Témy: rodová rovnosť, diskriminácia, mier..
Kniha Sex and World Peace sa zaoberá témou bezpečnosti žien, ktorú prepája s bezpečnosťou celého štátu. Na základe množstva dát ukazuje, že postavenie žien a implementácia zákonov, ktoré ich majú chrániť, majú vplyv na demokraciu a ochranu celého štátu.