
Čo ovplyvňuje môj hlas v parlamentných voľbách?
Už tento víkend máme príležitosť spolupodielať sa na chode našej krajiny. O čom vlastne náš hlas v parlamentných voľbách rozhodne a ako to celé funguje sa dozviete v článku.
Ktoré strany sa dostanú do parlamentu?
Každá strana, ktorá získa v parlamentných voľbách aspoň 5% zo všetkých udelených a platných hlasov sa dostane do parlamentu. Pokiaľ ide o koalície dvoch a troch strán (tento rok sa to týka PS-Spolu) tu je hranica 7%. Pri koalícii väčšieho počtu strán je potrebné, aby získali 10%. Tento rok sa o miesto v parlamente uchádza 25 politických strán. Podľa posledných verejných prieskumov by ich bolo úspešných 9.
Ak potrebujete pomoc s rozhodnutím, ktorú stranu voliť, vyskúšajte volebnú kalkulačku, ktorá vám na základe odpovedí na rôzne otázky vyráta zhodu s jednotlivými stranami.
Ktorí kandidáti sa dostanú do parlamentu?
Počet poslancov t.j. členov parlamentu je 150. O tom, ktorí politici to budú, rozhodujeme aj my svojimi hlasmi. Jednotlivým stranám, ktorým sa podarilo dostať do parlamentu, sa totiž po voľbách pridelí počet parlamentných kresiel podľa počtu hlasov, ktoré strana získala. Konkrétne vysvetlenie prepočtu poslaneckých kresiel nájdete v tomto článku.
Počet pridelených kresiel by podľa prieskumov zo 14.2.2020 vyzeral nasledovne:
V parlamentných voľbách máme možnosť priamo vyberať, z ktorých kandidátov by sme chceli mať poslancov a to cez takzvané krúžkovanie. Samotná strana na svojej kandidátnej listine určuje poradie kandidátov, ktoré sa ale mení podľa toho aké preferenčné hlasy udelia voliči. V strane, ktorú sme si zvolili, môžeme vo voľbách na hlasovacom lístku krúžkom vyznačiť až 4 konkrétnych kandidátov strany, ktorých chceme mať prednostne v parlamente a tieto preferencie potom ovplyvňujú poradie, podľa ktorého sa pridelia parlamentné miesta. S dostatočnou podporou sa tak môže do parlamentu dostať aj človek, ktorý je na kandidátke úplne posledný. Záleží naozaj na nás.
Ak ste si stále nevybrali či krúžkovať a koho, môžno Vám pomôže stránka www.volimeludi.sk

Aké kompetencie svojimi hlasmi dávame – čo vlastne parlament robí?
Parlament je náš hlavný zákonodarný orgán, čo v preklade znamená, že jeho primárnou úlohou je prijímať zákony. Prezidentka, ktorá prijaté zákony vo finále podpisuje, síce môže tieto zákony vetovať (vrátiť späť), no parlament vie toto veto prelomiť. Parlament tiež môže upravovať ústavu SR.
Aké sú ďalšie úlohy a kompetencie Národnej rady SR (parlamentu):
- kontroluje dodržiavanie zákonov
- kontroluje vládu (môže sa jej pýtať otázky a požadovať vysvetlenia, volí a odvoláva jej členov a môže vyjadriť nedôveru celej vláde)
- schvaľuje národný rozpočet
- volí ústavných sudcov, generálneho prokurátora či predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR
- rozhoduje o vyhlásení referenda
- schvaľuje vstup Slovenska do štátneho zväzku s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy
- rozhoduje o vypovedaní vojny (ak je Slovensko napadnuté alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv)
- rozhoduje o vyslaní ozbrojených síl mimo SR či o vstupe zahraničných síl k nám
- rozhoduje o vyhlásení ľudového hlasovania, ktoré môže predčasne odvolať prezidenta

Kto môže zostaviť vládu a kto v nej bude?
Ďalšia vec, ktorú naše hlasy vo voľbách ovplyvňujú je vláda. Prečo, keď vláda je niečo úplne iné ako parlament? Nech sa v tom lepšie zorientujeme, pozrime sa najprv na to, z koho sa vláda skladá:
- Premiér = predseda vlády
- Zástupcovia predsedu vlády (môže ich byť viac, no iba jeden z nich zároveň nie je ministrom)
- Ministrovia (v súčastnosti máme na Slovensku 13 ministerstiev. Je však možné tento stav zmeniť a takisto môže byť niekto ministrom bez ministerstva. To však nie je veľmi bežné).
Kým to kto bude sedieť v parlamente ovplyvňujeme priamo. To kto bude vo vláde už je trochu komplikovanejšie, no stále to súvisí s výsledkom parlamentných volieb.

Po parlamentných voľbách pani prezidentka Čaputová poverí niektorú z parlamentných strán zostavením vlády. V minulosti zvykla byť väčšinou poverená víťazná strana, no zo zákona to tak byť nemusí. Aj pani prezidentka v rozhovore naznačila, že bude vo svojom rozhodovaní prihliadať na potenciál strany vládu naozaj vytvoriť a tak sa môže stať, že poverenie získa pokojne až tretia víťazná strana.

Kto získa poverenie, pokúsi sa vytvoriť koalíciu a zároveň vládu. Načo nám je tá koalícia? Napríklad na to, že pre úspešné vytvorenie vlády je potrebné, aby získala od parlamentu vyjadrenie dôvery, čo v preklade znamená nadpolovičnú väčšinu hlasov od poslancov Národnej rady SR. Takisto musí Národná rada schváliť program vlády. Bez zaistenej nadpolovičnej väčšiny, vláda nedokáže vlastne ani len vzniknúť, nieto dlhodobo fungovať. Môže sa pritom niekedy stať, že víťazná strana parlamentných volieb má sama o sebe potrebných 76 kresiel v parlamente, čo by znamenalo tzv. jednofarebnú vládu. V nadchádzajúcich voľbách je to však viac ako nepravdepodobné. Do hry teda vstupuje už spomínaná koalícia. Tá sa vytvorí zo strán, ktoré sa dohodnú na spolupráci a majú dokopy aspoň 76 parlamentných kresiel, čím si de facto zaistia hlas nadpolovičnej väčšiny parlamentu. Pre “spečatenie” ich vzájomnej spolupráce koalícia podpíše koaličnú zmluvu, na ktorej sa predtým dohodnú. V nej si spíšu spoločné pravidlá fungovania aj to, ktorej strane pripadne aké ministerstvo či kto sa stane premiérom. Našimi hlasmi teda síce priamo neurčujeme kto bude vo vláde, no dávame stranám do rúk žolíkov, s ktorými môžu pri tvorbe koalície a vlády hrať.
Môže sa stať, že ten kto získa poverenie na vytvorenie vlády ju nedokáže vytvoriť, lebo nevie nájsť partnerov na vytvorenie spoločnej koalície? Samozrejme! V tom prípade poverenie vráti a prezidentka ho udelí niekomu inému. Prezidentka si môže dokonca poverenie sama naspäť vziať.
Poďme sa na to celé pozrieť prakticky. V grafe nižšie môžete vidieť pridelenie kresiel podľa verejných prieskumov. Vyskúšajte sami nájsť kombinácie, ktoré zabezpečia 76 kresiel. Spokojní s výsledkom? Viete si predstaviť, že by tieto strany najbližšie 4 roky vládli Slovenskej republike? Ktorej strane by ste zverili aké ministerstvo?
Na čo netreba pri tvorbe koalície zabúdať je, že je to naozaj dlhodobé partnerstvo. Nestačí keď sa strany dohodnú na začiatku. Ak majú spoločne 4 roky vládnuť, musia vedieť spolupracovať. Parlament pritom môže aj kedykoľvek počas ich pôsobenia navrhnúť hlasovanie o dôvere vlády. Ak vláda nezíska dostatočný počet hlasov (t.j. nadpolovičnú väčšinu), je v podstate rozpustená. To sa stalo počas vlády Ivety Radičovej.
A čo tá vláda teda robí?
Je to vrcholový orgán výkonnej moci, čiže riadi chod našej krajiny. Ako už bolo vyššie vysvetlené, vláda sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Medzi jej úlohy a kompetencie patrí:
- riadenie jednotlivých rezortov (školstvo, financie, životné prostredie, poľnohospodárstvo..)
- prijímanie uznesení vlády
- tvorba návrhu štátneho rozpočtu
- podávanie návrhov na zmenu zákona
- udelenie amnestie pri priestupkoch
- navrhovanie vyhlásenia vojnového stavu či mobilizácie ozbrojených síl a vyslania vojenských jednotiek mimo územia SR
Rozdiel medzi vládou a parlamentom zhrnuli vo videu Sajfa a Veronika Cifrová Ostrihoňová:
Kto získa finančný príspevok od štátu a v akej výške?
Vedeli ste, že naše hlasy rozhodujú tiež o finančnej podpore pre politické strany? Každá strana, ktorá vo voľbách získa aspoň 3% hlasov dostane za každý získaný hlas príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2019. Zdá sa Vám hlúpe, aby strany získavali od štátu financie? Predstavte si ale ako by to vyzeralo, keby boli politické strany závislé na peniazoch od sponzorov. Nezvýšila by sa tak korupcia?
Smerovanie krajiny
Čo v neposlednom rade naše hlasovanie ovplyvňuje je smerovanie Slovenska. Nie je reálne, aby sme o všetkých otázkach fungovania našej krajiny rozhodovali všetci. Nemáme na to čas a mnohokrát ani odborné znalosti. Preto máme každé 4 roky voľby, v ktorých vyberáme ľudí, ktorí majú zastupovať naše záujmy. Má preto zmysel zúčastňovať sa volieb a vybrať si politické strany, s ktorých programom sa stotožnujeme a ktorých kandidátom veríme. Tak vyjadrujeme svoje preferencie a dávame silu politickým hráčom, ktorí môžu ďalej presadzovať to, čo považujeme za podstatné a správne. Je samozrejme dôležité pozerať sa pri výbere politickej strany aj na odbornosť kandidátov danej strany a jej minulosť. Predvolebné sľuby totiž môžu veľmi jednoducho zostať iba sľubmi či už nedostatkom schopností zrealizovať ich alebo nedostatkom motivácie naozaj ich naplniť.
Zdroje:
- https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava5
- https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/poslanie
- https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/strany-a-kandidati
- https://comenius.flaw.uniba.sk/index.php/kategorie/politika-a-pravo/28-koalicna-zmluva-a-jej-ustavnopravna-i-relevantnost
- https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/myty-a-fakty-o-pridelovani-mandatov-pri-parlamentnych-volbach/
- https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/540437-vladu-nemusi-skladat-vitaz-ani-druhy-v-poradi/