Projekt Desať príbehov z lágrov GULAG je publicisticko-dokumentárna kniha desiatich mimoriadnych príbehov občanov, ktorí boli zo svojich domovov zavlečení do pracovných táborov GULAG v ZSSR.

Autor publicisticko-dokumentárnej knihy, Peter Juščák, sa témou deportácií zaoberá tridsať rokov. Tentokrát z množstva ľudských osudov vybral desať príbehov. Jeho rukopis prináša dramatické osudy, na ktorých je možné ilustrovať celú problematiku deportácií. Každý z opísaných osudov je niečím charakteristický a zvláštny a je doložený množstvom dokumentárnych podkladov.

Kniha je jedným z najsilnejších svedectiev o koncentračných táboroch vôbec. Sila Leviho svedectva tkvie v tom, že svoju knihu začal písať ešte v Osvienčime a dopísal ju krátko po návrate do Talianska. Zachytil výhradné udalosti, ktoré sám zažil.

Slávna autobiografia viedenského rodáka zachytáva spoločenské a politické zmeny od konca 19. storočia až po začiatok 40. rokov minulého storočia, keď autor spolu s manželkou spáchal v emigrácii samovraždu. Nie je to len milostný list starým časom, ako bývajú niekedy označované úvodné časti jeho memoárov, ale aj svedectvo toho, ako sa predvojnová Európa vrhla do náručia zničujúcej prvej svetovej vojny a odniesla si z toho primálo poučenia, aby sa nevyhla ďalšiemu konfliktu. V knihe zachytil nielen nástup nacizmu a to, „koľko ľudskej dôstojnosti zmizlo v tomto storočí“, ale aj pulzujúci intelektuálny život či premeny morálky na prelome storočí, keď práve dospieval.

Za fašistov už boli označení takmer všetci. Termíny „fašizmus“ a „fašista“ patria k najpoužívanejším termínom druhej polovice 20. storočia a okrem iného v našom slovníku plnia funkciu univerzálnej nadávky. Historik Jakub Drábik vo svojej knihe objasňuje, čo fašizmus v skutočnosti je, ako ho definovať, koho možno za fašistu označiť, ako sa fašizmus navonok prejavuje i čo z toho všetkého vyplýva.

Rôzne národné mutácie fašizmu sa objavili v každej európskej krajine, milióny ľudí fašistov volili v slobodných a demokratických voľbách. Mnohým sa zdala fašistická vízia a sľubovaný nový poriadok lákavé. Nedokázali rozkódovať nevyhnutne genocídnu podstatu fašizmu. Prvá veľká kniha svojho druhu v slovenskom jazyku vysvetľuje dôležité pojmy aj konkrétne prejavy fašizmu.

Objasňuje motivácie a ideológiu fašistov a vysvetľuje, ako je možné, že milióny ľudí vábeniu fašizmu podľahli a žili, poslúchali, pracovali, obetovali sa, bojovali a umierali v službách jednej z najzhubnejších ideológií ľudských dejín. Na príklade štyroch európskych krajín (Taliansko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Československo) ukazuje, ako fungovali historické fašistické hnutia a režimy a v rozsiahlej samostatnej kapitole vysvetľuje i peripetie a transformáciu fašizmu po druhej svetovej vojne až po dnešok.

Je ešte možné o holokauste, tejto zdanlivo uzavretej kapitole ľudských dejín, povedať niečo nové? Kniha amerického historika to robí nielen preto, že si podrobnejšie všíma environmentálne pozadie nacistickej ideológie a premeny jej ústredných cieľov, ale aj preto, že vidí naliehavú paralelu so súčasnosťou, keď sa klimatické zmeny premietajú do svetovej politiky. Svet sa namiesto vízie lepšej budúcnosti čoraz viac zaoberá temnými apokalyptickými scenármi, kde boj o obmedzené prírodné zdroje môže prerásť do veľkých konfliktov.

V impozantnom príbehu o vyhladení a prežití, predstavuje Timothy Snyder nové vysvetlenia obrovských ukrutností napáchaných v dvadsiatom storočí a odhaľuje riziká, ktorým čelíme v dvadsiatom prvom. Využívajúc nové pramene z východnej Európy a zabudnuté svedectvá Židov, ktorí prežili, pripomína autor, že masová vražda Židov je udalosť nie tak vzdialená a oveľa pochopiteľnejšia, ako by sme sa nádejali – a teda oveľa hrôzostrašnejšia.

Holokaust sa začal na temnom a dostupnom mieste – v Hitlerovej mysli. Jeho zárodkom bola myšlienka, že odstránenie Židov by mohlo obnoviť rovnováhu a planéte a umožniť Nemcom získať zdroje, ktoré zúfalo potrebovali. Táto predstava o svete sa mohla dať zrealizovať, len ak by Nemecko zničilo iné štáty, čiže Hitlerov cieľ bola koloniálna vojna na európskej pôde. K najväčším stratám na životoch došlo na miestach, kde sa úplne rozpadli politické štruktúry. V bezštátnych zónach zomreli takmer všetci Židia. Pomáhalo im niekoľko ľudí, zopár spravodlivých, ktorých nepodporovali žiadne inštitúcie.

Snyder upozorňuje na ponaučenie plynúce z holokaustu a dospieva k záveru, že sme nepochopili moderný vek a ohrozili tým našu budúcnosť. Začiatok dvadsiateho prvého storočia sa bude podobať na začiatok dvadsiateho, problémy s jedlom a vodou budú sprevádzať ideologické výzvy globálneho poriadku. Náš svet má toho viac spoločného s Hitlerovým, ako sme si ochotní priznať a ak ho chceme zachrániť, musíme sa naučiť vidieť holokaust v pravom svetle – a nás tiež.

V roku 1942 utiekla ako devätnásťročná zo Slovenského štátu do Maďarska. Prežila Osvienčim i pochod smrti do Ravensbrücku a o svojom osude, ale aj o osude vojnovej Európy napísala túto úžasnú knihu, ktorá bola v roku 2001 v Dánsku vyhlásená za knihu roka.

Iboja Wandall-Holm, dánska spisovateľka, vyrástla v predvojnovom Liptovskom Mikuláši. Po začiatku deportácií židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov utiekla spolu so svojimi dvomi mladšími sestrami do Maďarska. Tri mladé dievčatá tak postihlo neželané kruté „dobrodružstvo“, ktoré ich povodilo špinou, ostnatým drôtom a nemerateľným utrpením vojnovej Európy.

Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom

Človek sa líši od zvieraťa tým, že je vrah. Je jediným primátom, ktorý zabíja a mučí členov svojho druhu bez akéhokoľvek dôvodu, či už biologického, alebo ekonomického, a ktorý z toho cíti uspokojenie. Práve jeho biologicky neprispôsobivá a nefylogeneticky naprogramovaná malígna agresivita predstavuje skutočný problém a nebezpečenstvo pre existenciu človeka ako druhu.

Hlavným cieľom tejto knihy je analyzovať povahu a podmienky tejto deštruktívnej agresivity.

Pri človeku musíme rozlišovať dva celkom odlišné druhy agresivity. Prvý, ktorý má spoločný so všetkýmix zvieratami, je fylogeneticky naprogramovaný podnet na útok (alebo útek), keď sú ohrozené jeho životné záujmy. Táto obranná, alebo benígna agresivita slúži na prežitie jednotlivca a druhu, je biologicky prispôsobivá a ustáva, keď prestáva existovať hrozba. Druhý typ, malígna agresivita, t. j. krutosť a deštruktívnosť, je špecifická pre ľudský druh a väčšine cicavcov prakticky chýba. Nie je fylogeneticky naprogramovaná, ani biologicky prispôsobivá, nemá nijaký účel a jej uspokojovanie je žiadostivé.

Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči?
Poľský novinár Kazimierz Moczarski inú možnosť ako rozhovor nemal – po druhej svetovej vojne sa totiž ocitol v jednej väzenskej cele s generálom SS a strojcom definitívnej likvidácie varšavského geta Jürgenom Stroopom. Zo vzájomných rozhovorov vo väznici Mokotów vznikla táto kniha, ktorú samotný autor nenazýva literatúrou, ale „správou“. Rozhovory s katom, to je mimoriadne silný dokument o vzostupoch a pádoch jedného z najsilnejších nacistických pohlavárov i o tom, ako hlboko zakorenené a aké nemenné bolo zlo a čierno-biele videnie Tretej ríše. Odkaz tejto knihy smerom k dnešku je zjavný aj po štyridsiatich rokoch od jej prvého vydania.

Kniha Rozhovory s katom vychádza v preklade Milice Novákovej a s doslovom historika Dušana Segeša.

Táto kniha sa nás týka. Rozpráva príbeh ženy, ktorá sa v roku 1942, päť dní pred Vianocami, narodila v židovskom pracovnom tábore v Novákoch.

Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola realita slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí.

Ako malé dvojročné dievčatko prežila Osvienčim – a to bol zázrak. Spolu s matkou a sestrou sa po vojne usadili v Trenčíne. Verili, že začnú normálny život, no už o pár rokov sa ich dotkla totalitná (i antisemitská) ruka komunistického Československa.

Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.