Témy: rovnosť pohlaví, demokracia, ľudské/ženské práva…

Knižka hovorí o budúcnosti USA, v ktorej vládu nad časťou územia prebral klerofašistický štát Gileád. V rámci prevratu spoločnosti akú poznáme my, boli ženy zbavené svojich základných práv. Majú zakázané pracovať, čítať či vlastniť majetok, čím sa stali odkázané na mužoch. Ľudia sa rozdelili do kást, ktoré predurčujú ich životy. Keďže plodnosť žien klesla na nebezpečne nízku úroveň, ženy ktoré sú stále plodné slúžia ako majetok pre rodiny pri moci a ich primárnym účelom je porodiť im dieťa. Všetky zmeny prijaté v rámci nového režimu sú pritom odôvodňované náboženskými posolstvami. Ktokoľvek kto odporuje novému režimu a jeho pravidlám je tvrdo potrestaný.

Témy: demokracia, ľudské práva…

„Nové vydanie románu 1984 – jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Spája v sebe prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Román opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca (Winstona Smitha), ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň.“

Témy: rasizmus, predsudky…

„Jediné, na čo na nevzťahuje pravidlo väčšiny, je ľudské svedomie. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe.“

Témy: vojna, migrácia..

„Amir žije v exile, tisíce kilometrov vzdialený od rodného Afganistanu. Vo svojom rozprávaní spomína na Hasana, sluhu a verného priateľa, s ktorým ho spájalo takmer bratské puto. Hoci boli vychovávaní v jednom dome, delila ich neprekonateľná spoločenská priepasť vtedajšieho Kábulu. Amir bol chlapec z bohatej rodiny, Hasan zas patril k nenávidenej hazarskej menšine. Ich nezvyčajne silný vzťah sa naruší po tom, čo Amir po vyhratých pretekoch šarkanov zbabelo zradí Hasana. Vstup sovietskych vojsk na územie Afganistanu, ale i vzájomné bratovražedné boje prinútia Amirovu rodinu emigrovať do Kalifornie a Amirovi sa na čas podarí uniknúť výčitkám svedomia. V Amerike sa po ťažkých začiatkoch napokon presadí ako úspešný spisovateľ, ale minulosť ho stále prenasleduje. V jeho vlasti však ešte stále žije človek, ktorý pozná spôsob, ako sa stať zasa dobrým…“

Témy: vojna, migrácia, rovnosť pohlaví, ľudské/ženské práva…

„Chatrč na úpätí hôr nad Herátom a šesťsto kilometrov vzdialené hlavné mesto Kábul. Rámec príbehu dvoch žien, odlišných tak generačne, ako aj sociálne, ktorých životy zmetie dovedna osud surovým šľahom vojny. Zápas ťažko skúšanej krajiny…
Vojny, ktoré prinútili milióny ľudí utiecť do cudziny, násilie, strach a nespravodlivé postavenie žien, ale aj viera, nádej a trvalé hodnoty sa intímne, hlboko všeľudsky konkretizujú v zápase o prežitie, ochranu rodiny a osobné šťastie hrdinov príbehu, ktorý nakoniec vyústi do poznania dôležitosti odpustenia a služby tým, čo sú v núdzi.
Khaled Hosseini, autor svetového bestselleru Majster šarkanov, prichádza so svojím druhým románom, ktorý je nezabudnuteľnou kronikou histórie Afganistanu za ostatných tridsať rokov a zároveň dojímavým príbehom o rodine, priateľstve a sile lásky a obety.“

Témy: demokracia, nerovnosti, ľudské práva..

„Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú si svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnili koryta, a teda aj vlády, postupne si začali prispôsobovať zákony a legendárny slogan „Všetky zvieratá sú si rovné“ sa čoskoro mení na „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“. Aby sa prasce udržali pri moci, zavedú teror, šíria strach a hrôzu, poštvú proti sebe zvieratá, zavedú kasty.“

Témy: rasizmus, predsudky, nerovnosti

„Dvadsaťdvaročná slečna Štíhla sa práve vrátila domov po absolvovaní univerzity Ole Miss. Vysokú školu síce skončila, ale v štáte Mississippi sa píše rok 1962 a jej matka nebude šťastná, kým jej dcéra nebude mať na prste zásnubný prsteň. Štíhla zvyčajne nachádzala útechu u svojej obľúbenej slúžky Constantine, ktorá ju vychovala, ale Constantine zmizla a Štíhlej nikto nechce prezradiť kam. Aibileen je čierna slúžka, múdra a hrdá žena a práve vychováva sedemnáste biele dieťa. Keď pre nedbanlivosť nadriadeného zahynul jej syn, niečo sa v nej pohlo. Je oddaná malému dievčatku, o ktoré sa stará, hoci vie, že to obom môže zlomiť srdce. Minny je zas Aibileenina najlepšia priateľka a možno najodvážnejšia žena v celom Mississippi. Vie výborne variť, ale nedokáže udržať jazyk za zubami, preto príde o ďalšiu prácu. Napokon si nájde prácu v rodine, ktorá je v meste nová a nepozná jej povesť. Jej nová pani má však vlastné tajomstvá. Tieto ženy sa veľmi líšia, ale aj tak sa spoja pri spoločnom tajnom projekte, ktorý ich všetky vystaví veľkému riziku, pretože ich dusia pravidlá vládnuce v ich meste. A tieto pravidlá raz treba zmeniť.“

Témy: rovnosť pohlaví

Angela Carter vo svojej knihe predstavuje upravené verzie klasických rozprávok. Červená čiapočká, Kocúr v čižmách či iné klasiky poväčšine známe aj na Slovensku tak získavajú nový šat. Okrem temnejšieho prostredia je spoločnou črtou rozdielne využitie ženských postáv, ktoré sa z pasivity a čakania na záchranu prebúdzajú k aktívnej účasti v deji.

Témy: demokracia, kritické myslenie..

„Guy Montag je požiarnik. Jeho prácou je ničiť najzakázanejší tovar v spoločnosti, tlačené knihy, spolu s domami, kde sú ukryté. Montag nikdy nepochybuje o správnosti pálenia a troskách, ktoré po sebe zanecháva. Každý deň sa vracia do svojho sivého domu, kde jeho žena celé dni trávi v salóniku s televíznymi „príbuznými“ a tlačí na Montaga, aby pracoval ešte usilovnejšie a zarobil im tak na štvrtú televíznu stenu. Jej nudný a nenaplnený život stojí v priamom protiklade so životom ich susedky Clarissy – dievčiny, ktorú fascinujú myšlienky v zakázaných knihách a ktorá sa oveľa viac zaujíma o dianie vo svojom okolí. Keď však Montag začne svoju výstrednú susedku bližšie spoznávať, dozvie sa o minulosti, v ktorej ľudia nežili v strachu a nevnímali svet cez bezvýznamné táračky v televízii. Clarissina prítomnosť v Montagovi prebudí pochybnosti o správnosti pálenia kníh a spustí lavínu udalostí, ktoré otrasú samotnými základmi jeho života. Román 451 stupňov Fahrenheita je kultové dielo svetovej literatúry, ktoré posolstvo zaváži práve dnes oveľa viac, než kedykoľvek v minulosti.“

Ifemelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifemelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.