
Rola prezidenta SR a prezidentské voľby v kocke
Prezidenta si občania Slovenskej republiky zvolia už 6. apríla. Čo vlastne prezident robí a ako prebiehajú voľby, sa dozvieš v tomto článku.
Deľba moci
Predtým ako sa vrhneme na rolu prezidenta, je dôležité vysvetliť si systém deľby moci, ktorým sa aj na Slovensku riadime. Okrem toho, že riadenie štátu je komplexná vec a rozdelenie práce môže zabezpečiť väčšiu efektivitu, bez deľby moci by nám mohla hroziť nekontrolovaná vláda jednotlivca, nevymáhateľnosť spravidlovosti, či anarchia pri tvorbe zákonov. Aby v štátoch vládla ako taká rovnováha, moc je v demokratických krajinách rozdelená medzi vládu, prezidenta, parlament a súdy (+ kontrolné orgány), medzi ktorými je zabezpečený systém tzv. brźd a protiváh. Zjednodušene povedané, jedna zo zložiek by nemala byť schopná urobiť veľké rozhodnutia a zmeny bez toho, aby do toho iná zložka nevedela aspoň čiastočne zasiahnuť. Všetky tieto zložky by sa teda mali navzájom kontrolovať a zabezpečovať hladký a demokratický systém fungovania.

Aké právomoci má prezident Slovenskej republiky
Treba povedať, že rola prezidenta sa v rozličných krajinách líši. Kým napríklad v Spojených štátoch amerických by sa mohol prezident považovať za osobu, ktorá drží v rukách najväčšiu moc v krajine, na Slovensku má prezident skôr reprezentatívnu funkciu a omnoho väčšiu moc má premiér. Aj napriek tomu zohráva prezident dôležitú úlohu. Aké má teda kompetencie?

Reprezentácia krajiny
Hlavnou úlohou prezidenta je naozaj práve reprezentácia krajiny v zahraničí aj na Slovensku. Prezident chodí na zahraničné cesty, buduje vzťahy s inými krajinami či prijíma zahraničné návštevy u nás na Slovensku. Prezident sa stretáva s inými prezidentami, premiérmi, predstaviteľmi európskych inštitúcií alebo s pápežom. Prezident tiež menuje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, čím ovplyvňuje, kým bude Slovensko reprezentované navonok.

Vymenovanie vlády
Prezident rozhoduje o tom, koho po parlamentných voľbách poverí zostavení vlády. Nemusí vôbec ísť o lídra strany, ktorá získala najviac hlasov, no býva to zvykom. Rozhodujúce je to, aby mala strana (a daný líder) perspektívu na zostavenie vlády a teda získanie nadpolovičnej väčšiny hlasov parlamentu. Prezident môže poverenie kedykoľvek vziať a dať ho niekomu inému. Na základe návrhu zostavenia budúcej vlády, prezident vymenováva predsedu vlády a ďalších členov (ministrov). Či tieto návrhy môže odmietnuť, je predmetom dlhodobej právnej polemiky. Treba však poznamenať, že k odmietnutiu návrhov niekoľkokrát v minulosti prišlo. Naposledy pri Rudolfovi Huliakovi, ktorý bol navrhnutý na ministra životného prostredia a ústavní právnici voči krokom Zuzany Čaputovej po právnej stránke nevyjadrili výtky. O finálnom zostavení vlády. však rozhoduje až parlament, ktorý po tom, čo prezident vládu vymenuje, hlasuje o vyjadrení dôvery. Ak dôveru vláda nezíska (teda nezahlasuje za nadpolovičná väčšina parlamentu), musí sa zostavovať nová vláda.
Podpisovanie zákonov
O návrhoch zákona (ktoré môže predkladať napríklad vláda) hlasuje parlament. Každý zákon schválený parlamentom, však musí ísť následne na podpis k prezidentovi. Ten má právo v prípade výhrad, daný zákon vrátiť späť parlamentu, teda využiť právo veta*. Ak má prezident pochybnosti voči tomu či je zákon v súlade s Ústavou, môže tiež podať návrh na preskúmanie na Ústavný súd, ktorý by protiústavný zákon zrušil.
*Poznámka: veto Prezidenta SR može parlament prelomiť
Vymenúvanie sudcov a sudkýň
Prezident vymenúva sudcov na základe návrhu Súdnej rady Slovenskej republiky. Pri vymenúvaní ústavných sudcov je zase prezident limitovaný tým, že vyberá zo zoznamu kandidátov navrhnutých parlamentom. Aj keď s určitými obmedzeniami, no i tak, takto kontroluje prezident súdnu moc.
Vyhlásenie referenda
Prezident vyhlasuje referendum. Robí to však na základe petície aspoň 350 000 občanov alebo na základe uznesenia NR SR (parlamentu).
Velenie ozbrojeným silám
Prezident je hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR a má oprávnenie rozhodovať napríklad o žiadostiach občanov SR vykonávať vojenskú službu v cudzom vojsku a vydávať povolenia cudzincom na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti v ozbrojených silách SR. Prezident SR síce vypovedá vojnu, no robí to na základe rozhodnutia parlamentu, ak je Slovensko napadnuté alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident má kompetenciu uzatvárať mier. Môže nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav, no nie bez návrhu vlády SR. Prezident teda nemá právomoc samostatne a svojvoľne rozhodnúť o vyslaní Slovákov do vojny v inej krajine. Prezident tiež vymenúva a povyšuje generálov.

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala a povýšila generálov Ozbrojených síl SR
Udelenie amnestií a milostí
Prezident Slovenskej republiky má právo odpustiť alebo zmierniť právoplatne uložený trest alebo zahladiť odsúdenie, prostredníctvom udelenia individuálnej milosti alebo amnestie. Amnestie sú na rozdiel od milostí hromadné odpustenia trestov, pod ktoré sa však musí podpísať predseda vlády.
Prezidentka Zuzana Čaputová napríklad udelila niekoľko milostí ľudom, ktorí boli odsúdení na desiatky rokov za prechovávanie marihuany (pričom marihuanu nepredávali a viedli inak bezúhonný život alebo boli onkologickí pacienti, krorí ju prechovávali na zmierňovanie bolestí). Takisto omilostila napríklad matky, ktoré ukradli potraviny v nižších hodnotách či mali ich deti veľa neospravedlnených vymeškaných hodín v škole. Udelenie milostí či amnestií by malo plniť humanitárny aspekt a prihliadať na rôzne aspekty, životných situácií ľudí, no ich udelenie sa spája aj s rôznymi kontroverziami a podozreniami zo zneužitia moci, ako napríklad Mečiarove amnestie, ktoré znemožnili postihnúť páchateľov zmareného referenda a únosu Kováčovho syna (prezidenta Slovenskej republiky) do Rakúska, z čoho boli podozriví ľudia blízki Mečiarovi. Rovnako sám prezident Kováč omilostil svojho syna a aj ďalšieho aktéra kauzy Technopol Mariana Kočnera. Viac o udelených milostiach a amnestiách na Slovensku či štatistikách o podaných žiadostiach nájdete tu – https://www.prezident.sk/page/milosti-a-amnestie/
Aktivita: Komu by si udelil/a milosť ty? – Udelenie milosti
Budovanie povedomia a zviditeľnovanie tém
Prezident síce túto úlohu nemá priamo vo svojej náplni, no ako každá osoba, ktorá má spoločenský dosah, ho vie využiť aj na zviditeľňovanie dôležitých spoločenských tém a vyjadrovanie podpory skupinám, ktoré sú v krajine prehliadané.

(Prezidentka Zuzana Čaputová počas regionálneho výjazdu na Gemeri navštívila Tornaľu, Revúcu, Muráň a Rieku Slanú v súvislosti s ekologickou katastrofou, ktorá miestnym ľuďom komplikuje život)
Aktivita: Vži sa do role prezidenta a vyber témy, ktorým budeš venovať pozornosť – Pozvanie do prezidentského paláca
Iné
Medzi ďalšie kompetencie prezidenta patrí napríklad:
- vymenúvanie a odvoláva rektorov vysokých škôl
- vymenúvanie vysokoškolských profesorov
- udeľovanie vyznamenaní
- podávanie správy o stave republiky a o závažných politických otázkach, v rámci čoho sa môže prezident prihovoriť poslancom parlamentu
Aj keď prezidentova rola je naozaj najmä reprezentatívna, zohráva dôležitú rolu pri zastupovaní občanov a ochrane demokratických hodnôt.
Iné FAQ o funkcii prezidenta
▶Koľko prezidentov mala doteraz Slovenská republika?
Dokopy päť. V chronologickom poradí – Michal Kováč (ktorého volil ešte parlament), Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič, Andrej Kiska a Zuzana Čaputová.
▶Koľko rokov musí mať prezident?
Kandidát musí mať 40 rokov.
▶Ako dlho trvá funkčné obdobie prezidenta?
5 rokov
▶Koľko zarába prezident?
Prezident zvolený v tohtoročných prezidentských voľbách by mal mať plat 9600 eur mesačne. Okrem toho má nárok na paušálne náhrady. Spolu s paušálnymi náhradami by mal byť plat prezidenta v súčasnosti vo výške viac ako 16 900 eur. Vedeli ste, že prezident dostáva po skončení svojej funkcie doživotne dôchodok vo výške poslaneckého platu bez paušálnych náhrad a príplatkov.
Čaká nás druhé kolo
Do druhého kola prezidentských volieb teda postupujú dvaja najsilnejší kandidáti, čo je v našom prípade Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Ten z nich, kto získa vyšší počet platných hlasov, sa stáva prezidentom.
Čo by sa stalo, ak by niekto z kandidátov odstúpil alebo náhle zomrel? Aj v takomto prípade prebehne druhé kolo. Postúpil by doňho kandidát, ktorý sa v prvom kole prezidentských volieb umiestnil na 3. mieste – Štefan Harabin.
Vyber si kandidáta s pomocou volebnej kalkulačky
Chceš pomôcku k rozhodovaniu, komu dať svoj hlas? Využi volebnú kalkulačku – https://www.volebnakalkulacka.sk/. Čaká v nej na vás 30 otázok. Identické otázky dostali obaja kandidáti, ktorí sa uchádzajú o tvoj hlas. Odpovede na otázky ti zaberú približne 5-10 minút a na konci sa dozvieš, ako sa kandidáti zhodujú s tvojimi názormi.
Prezident má síce hlavne reprezentatívnu funkciu a kompetencie, ktoré sú do veľkej miery oklieštené, no nie je úplne bezmocný. Ak niekto zastáva túto rolu nezodpovedne alebo nečestne, narúša sa rovnováha v štáte, preto je dôležité zúčastňovať sa prezidentských volieb a vyberať si kandidáta zodpovedne.
Aktivita: Pozri sa na to, ako si dať pri výbere kandidátov pozor na populistov – Populisti
Potrebujeme vôbec dve kolá?
Technicky, druhé kolo prezidentských volieb nie je vždy potrebné. Ak by v prvom kole získal niektorý z kandidátov viac ako polovicu všetkých oprávnených hlasov, vyhral by prezidentské voľby priamo v prvom kole. To je však veľmi nepravdepodobný scenár. Na Slovensku máme napríklad počas tohtoročných volieb približne 4,3 milióna oprávnených voličov.

Ak by teda Ivan Korčok, ktorý vyhral v prvom kole prezidentských volieb, získal namiesto 975 800 hlasov približne 2,2 milióna hlasov, vyhral by prezidentské kreslo priamo v prvom kole a žiadne druhé kolo by sa nekonalo. Len pre predstavu, v prvom kole sme mali dokopy volebnú účasť 2 265 656 voličov, pričom platný hlas odovzdalo 2 254 206 z nich.
FAQ – ako fungujú prezidentské voľby
Keďže každé voľby fungujú trochu inak, často ich preto sprevádzajú rôzne otázky najmä od prvovoličov. Tu si zodpovieme základné z nich.
▶ Môžem voliť inde ako v mieste trvalého bydliska?
Ak chceš voliť v mieste svojho trvalého bydliska, nemusíš pred voľbami nič špeciálne voliť. Ak chceš voliť inde na Slovensku, táto možnosť existuje tiež. Budeš však k tomu potrebovať hlasovací preukaz. Ten si už môžeš vybaviť iba osobne na miestnom obecnom / mestskom úrade, najneskôr posledný pracovný deň predo dňom konania volieb (t.j. najneskôr 5. 4. 2024) v úradných hodinách obce / mesta. S týmto preukazom môžeš prísť do ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku, kde ťa na základe preukazu dopíšu do zoznamu.

▶ Môžem voliť zo zahraničia?
Nie, pri prezidentských voľbách to zatiaľ umožnené nebolo. Ak sa zdržuješ v Česku, pozri sa na možnosť pricestovať na Slovensko zadarmo Volebným vlakom – https://volebnyvlak.sk/ . Prednostne sú lístky ponúkané študentom, no požiadať o ne môžu aj iní ľudia.
▶ Čo mám robiť, ak nemám trvalý pobyt na Slovensku
Ak nemáš trvalý pobyt na Slovensku, no máš slovenské občianstvo, stále máš možnosť hlasovať vo voľbách (no nie zo zahraničia). Po príchode do volebnej miestnosti preukáž svoju totožnosť predložením cestovného pasu a okrskovej volebnej komisii predlož čestné vyhlásenie o trvalom pobyte v cudzine, ktorého vzor je uverejnený na stránke Ministerstva vnútra, alebo ti ho poskytne priamo okrsková volebná komisia (podpis na vyhlásení nemusí byť úradne osvedčený). Volebná komisia ťa dopíše do zoznamu voličov.
▶ V akom čase budú otvorené volebné miestnosti?
Volebné miestnosti sú otvorené v čase od 7:00 do 22:00. Môžu byť však otvorené aj skôr, ak tak určí starosta obce, najviac však o dve hodiny. Voľby by tak začali o 5:00, nie o 7:00.
▶ Čo si potrebujem zobrať na voľby so sebou?
Občiansky preukaz. Ak hlasuješ inde ako v mieste trvalého bydliska,
Zdroje:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/
https://domov.sme.sk/c/23299054/volby-prezidenta-sr-2024-volebna-ucast.html
https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/i/informacie?ref=menu
https://www.dajmedetomhlas.eu/hlas-deti-a-mladych-vo-volbach/
https://www.prezident.sk/page/milosti-a-amnestie/
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Prezident_Slovenskej_republiky
Objavil/a si v článku chybu? Alebo máš podnet na zlepšenie? Daj nám o tom vedieť, cez náš ohlasovník. Ďakujeme!