Napínavá aktivita pre väčšiu skupinu, ideálna napríklad na oddielovku. Účastníci si počas nej vyskúšajú, aké náročné môžu byť medzinárodné rokovania, pochopia, prečo vznikajú konflikty a porozprávajú sa o tom, ako by sa mali riešiť.

Vek: starší skauti, rangeri

Čas: 25 min + diskusia

Materiál: 4 veľké hárky baliaceho papiera zlepené dokopy do tvaru veľkého obdĺžnika. Deliace čiary by mali byť obtiahnuté čiernou fixkou. 4 hrubé fixky rôznych farieb.

Postup: Oddiel sa rozdelí na 4 približne rovnaké skupiny a každá skupina zo svojho stredu vyberie ministra zahraničia a staviteľa cesty (ktorí dostanú jednu fixku). Každá skupina predstavuje štát a jeden hárok papiera predstavuje jeho územie. Cieľom každej zeme je vybudovať zo svojho územia čo najviac ciest na cudzie územie.

Pri budovaní ciest existuje niekoľko pravidiel:

1. Skôr než začne stavba, musia stavitelia získať súhlas každého štátu, cez ktorého územie stavba povedie.

2. Ak má nová cesta pretínať na území iného štátu cudziu cestu, je potrebné k tomu vždy získať povolenie.

3. Nie je dovolené viesť cestu cez bod, kde sa stretávajú všetky 4 zeme. (pozri obrázok)

4. Nie je dovolené stavať dve cesty rozdvojením existujúcej cesty. (pozri obrázok)

Všetky vyjednávania sú vedené medzi ministrami zahraničia. Cesty budujú stavitelia tak, že ich nakreslia fixkou. O rolách ostatných členov skupiny nepovieme nič okrem toho, že sú občanmi svojej zeme, a že môžu zastávať role, aké si myslia, že občania majú. Znovu zopakujeme cieľ aktivity a pravidlá. Nebudeme však odpovedať na ďalšie otázky a žiadosti na ďalšie informácie, aby sme neovplyvnili, čo sa bude počas aktivity diať.

Použitie: Aktivitu obyčajne sprevádza intenzívna činnosť a môže vyvolať silné emócie. Je preto užitočné dať účastníkom príležitosť, aby najskôr svoje pocity a zážitky prediskutovali v menších skupinách a až potom pristúpili k diskusii so všetkými. Diskusiu je možné zahájiť tým, že vodca vyzve zástupcov jednotlivých skupín, aby popísali, ako vnímali dianie zo svojej pozície. Jednotlivé poňatia sa môžu dramaticky líšiť. Z tohto sa dá vyjsť v diskusii o presnosti popisovania histórie. Ak je v popise súčasnej udalosti týkajúcej sa malej skupiny ľudí toľko nezhôd, aká je pravdepodobnosť, že dejepisné knihy odrážajú presne a objektívne historické udalosti? A čo vlastne znamená „presne“? Inými kľúčovými oblasťami diskusie môžu byť:

Konflikt, súťaž, spolupráca

Účastníci sa pokúsia vysvetliť, prečo ich aktivita tak pohltila a prečo (ako sa obvykle stáva) pristupovali k úlohe ako k súťaži. Dala sa úloha riešiť spoluprácou? Vodca by mal účastníkov upozorniť na emócie spojené so súťažou. Čo vytváralo pri hre nedôveru a odštartovalo konflikty? Prečo bolo zložité obnoviť dôveru, keď už raz bola otrasená, a prečo bolo zložité ukončiť konflikt, keď už raz vzbĺkol?

Role a vzťahy

Ako vnímali ministri zahraničia a stavitelia ciest vzťah k ľuďom, ktorých zastupovali (teda k ostatným členom skupiny)? Ako „občania vnímali vzťah k svojim ministrom zahraničia a staviteľom? Boli spokojní so spôsobom, akým sa títo „predstavitelia štátu“ zhostili svojich rolí? Zastupovali ministri zahraničia skutočne občanov? Vznikalo nejaké napätie medzi ministrami a staviteľmi? Správali sa vo svojich roliach inak dievčatá a inak chlapci? Do akej miery odrážali role, vzťahy a napätia svet skutočnej politiky?

Demokracia a medzinárodná kríza

Ministri boli zavalení povinnosťami a rozhodovaním. Museli vyjednávať s inými ministrami zahraničia, viesť dialóg s vlastnými občanmi, dávať starostlivé inštrukcie staviteľom ciest a dohliadať na to, ako ich plnia. Je možné toto všetko vykonávať efektívne? Ktorú zo svojich úloh mali ministri tendenciu zanedbávať? Situáciu je dosť dobre možné zovšeobecniť tak, že ministri, ktorí efektívne vyjednávajú so zahraničnými partnermi a a reagujú na tlaky, ktoré prichádzajú zvonka, budú venovať menej času rešpektovaniu pohľadov vlastných občanov. Na druhej strane ministri, ktorí viac dbajú na pohľady a priania vlastných občanov, rozčuľujú ostatných ministrov zahraničia. Môžeme očakávať od ľudí, ktorí sa zaoberajú zahraničnými vzťahmi, že budú rešpektovať a dbať na priania občanov, zvlášť v dobe nejakej krízy? Činnosť vlády, ktorá je vystavená trvalému tlaku zo všetkých strán, spravidla vyzerá tak, že reaguje iba na podnety zvonka, aj keď sa snaží väčšinu svojich akcií vysvetliť ako výsledok starostlivého plánovania. Môže to byť inak?

Zdroj: Pike, G., Selby, D.: Cvičení a hry pro globální výchovu 2