Rád tancujem. Keď som na svadbe, pretancujem celé tanečné kolo. Niekto by mohol povedať, že je to pre mňa otázkou cti. 😊 Keď som si počas prestávky sadol, za chrbtom mi zaznela veta: „Človek nebude bez včely.“ Môj sedliacky rozum mi povedal, že včely sú predsa dôležite opeľovače, ktoré nám touto svojou činnosťou zabezpečujú rastlinnú stravu. Samozrejme teda, že „človek nebude bez včely“.

Je pravda, že rád tancujem, ale taktiež mám rád aj informácie, preto som sa kriticky pozrel aj na opeľovače. Ako veľmi ich potrebujeme? Aký je ich vplyv na medzinárodný obchod? Čo im škodí? A ako môžete pomôcť aj Vy?

ČO SÚ TO TIE OPEĽOVAČE

Predtým ako sa vrhneme na tému dôležitosti opeľovačov si prezraďme, čo medzi ne vlastne patrí. Okrem včiel medzi opeľovače radíme aj osi, motýle, muchy, mravec, ale taktiež aj vtáky, netopiere, či opice. A všetky opeľovače oslavujú spolu so včelami 20. mája svoj Svetový deň, preto sme sa im rozhodli venovať tento článok.

BUDE ČLOVEK BEZ VČELY?

Približne 75% rastlín je pri svojom rozmnožovaní do istej miery odkázaných na opeľovače. To však zároveň znamená, že štvrtina rastlinných druhov na zvieracie opeľovače odkázaná nie je. Ide o takzvané vetroopelivé rastliny.

Vráťme sa najprv k tým 75% rastlinných druhov, na ktoré opeľovače vplyv majú. Čo znamená, že sú pri svojom rozmnožovaní od nich do istej miery závislé? Viacero štúdií ukázalo, že bez opeľovačov klesá ich výnosnosť – pri niektorých druhoch len o menej než 10%, no pri niektorých druhoch o vyše 90%. Ak zvážime klesajúce množstvo opeľovačov (hlavne v Severnej Amerike a Európe), tri štvrtiny rastlinstva odkázané na týchto návštevníkov kvetov, môže znieť desivo. Je však nutné poznamenať, že na našu bežnú ľudskú stravu majú opeľovače výrazne nižší vplyv.

Len 35% z vyprodukovaných ton plodín závisí v istej miere na pomoci od zvieracích opeľovačoch. Tento fakt je spôsobený tým, že produkcia obilnín, zemiakov a strukovín, ktoré tvoria primárnu časť našej potravy, patrí medzi rastliny, ktoré sú od opeľovania úplne nezávislé. Štúdia z roku 2009 napríklad odhadla, že bez zvieracieho opeľovania by klesla celková produkcia stravy v tonách len o približne 5% vo vyspelých krajinách a o 10% v rozvojových krajinách (štúdia uvádza 4% a 8%, avšak kvôli rastúcemu trendu je aktuálne možné predpokladať 5% a 10%). Iná modelová štúdia hovorí, že pri extrémnom prípade úplnej straty opeľovačov by poklesla celková produkcia ovocia o 23%, zeleniny o 16% a orechov a semien o 22%. Hoci takýto pokles nemôže byť považovaný za zanedbateľný, je určite nižší, než by sme očakávali a nedá sa zrejme predpokladať, že by sme pri strate opeľovačov mali zrazu v obchodoch prázdne regále potravín.

Dalo by sa teda taktiež povedať, že „človek bude bez včely“, resp. aby som neprikladal všetky zásluhy len včelám – „človek bude bez opeľovačov“. Je však potrebné pozrieť sa na tieto dáta dôkladnejšie a s dávkou kritického myslenia.

PLNÝ TANIER NIE JE VŠETKO

Vysvetlili sme si, že svet bez včiel resp. opeľovačov zdá sa neznamená prázdno na tanieri. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však rozlišuje dva pojmy – malnutrition a undernutrition. Hoci sa oba tieto pojmy dajú na prvý pohľad preložiť ako podvýživa, vyjadrujú niečo iné. Undernutrition pomenováva nedostatočný kalorický príjem na žitie plnohodnotného života, teda onen pomyselný prázdny tanier. Malnutrition zase hovorí o strave chudobnej na dôležité živiny, hoc s dostatkom kalórií. Aj keď by kalorický príjem ľudstva bolo možné pokryť z plodín, ktoré nevyžadujú opeľovanie, kvalita života nie je určovaná len prijatými kalóriami. Stratou opeľovačov by sme sa teda dokázali pripraviť o mnohé potraviny, ktoré prinášajú našej strave dôležité minerály a vitamíny.

POZOR NA ZAČAROVANÉ KRUHY

Strata opeľovačov by spôsobila taktiež stratu alebo pokles biotopu, ktorý je na nich závislý. Keďže opeľovanie je vykonávané prevažne hmyzom, pokles množstva hmyzu by sa mohol preniesť potravinovým reťazcom aj ďalej , čo by mohlo viesť k ohrozeniu ďalších druhov.

Ako ste sa už dočítali, pokles množstva opeľovačov by pri niektorých rastlinných druhoch viedol k poklesu ich produkcie. Ten býva často kompenzovaný zväčšením obrábanej pôdy, na ktorej sa dané rastliny pestujú. Toto riešenie môže vyzerať jednoducho a účinne, avšak vedie k ďalším problémom. Aby sme získali poľnohospodársku pôdu, dochádza často ku klčovaniu lesov, čo vedie k narušeniu prirodzených hniezdísk opeľovačov. To opäť spôsobuje ich pokles a potrebu ďalšíeho zväčšovania obrábanej plochy[1]. Takto sa môžeme dostať do špirály, kedy jednoduché riešenie problému, bude viesť k ešte väčšiamu prehlbovaniu samotného problému. Pozitívny efekt na množstvo prírodného hmyzu a esenciálnych opeľovačov bol naopak pozorovaný pri ekologickom poľnohospodárstve. Vytváranie malých oáz, tzv. „biodiversity hotspots“,  so širokým množstvom rastlinných druhov a možností zahniezdenia pre hmyz, ponúka obohatenie prevažne monokultúrnych systémov v poľnohospodárstve, čo pozitívne vplýva na výživu a ochranu hmyzu.

ÚDER PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

Ako som už spomínal, dvojnásobne vyššia časť plodín dopestovaných v rozvojových krajinách je závislá od opeľovačov v porovnaní s rozvinutými krajinami. Dôvodom sa teraz nebudem venovať, skúste však nad nimi porozmýšľať. Dôležité je, že tento nepomer má vplyv na medzinárodný obchod. Export plodín vyžadujúcich opeľovanie predstavuje zdroj príjmov pre rozvojové krajiny. Zníženie populácie opeľovačov by ich tak ekonomicky zasiahlo výraznejšie.

CHRÁŇME SI NÁŠ HMYZ (AJ TEN OTRAVNÝ)

Keď niekto rozpráva o ochrane živočíšnych druhov, často si predstavíme výrazné a charizmatické cicavce ako pandy, slony alebo medvede. Obraz vychudnutého ľadového medveďa stojaceho na kryhe sa pre nás stal prakticky ikonou spojenou s ohrozením zvierat (napriek faktu, že odhadovaná populácia ľadových medveďov sa medzi rokmi 1965-1985 zdvojnásobila a odvtedy je prakticky stabilná). Málo kto sa pozastaví nad otravnými muchami a hmyzom, napriek tomu, že pre naše plodiny, a teda pre náš život, sú výrazne dôležitejšie.

Hoci niektorým druhom hmyzu sa darí, u niektorých ich počty výrazne klesli. Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) predpovedá, že nárast teploty neuľahčí život ani hmyzu a môže ich ohroziť. Zvýšenie teploty môže viesť napríklad k nesúladu medzi obdobím kvitnutia rastlín a obdobím aktivity niektorých druhov opeľovačov.

Opeľovače ohrozuje viacero faktorov. Patrí medzi ne používanie pesticídov, strata hniezdísk z dôvodu zväčšovania ornej plochy, sucho, no taktiež rozmnoženie parazitov akými sú klieštiky včelie. Zaujímavý mi príde tiež vplyv svetelného smogu na opeľovače. Intenzívne pouličné osvetlenie v obciach a mestách môže spôsobovať narušenie prirodzených biologických cyklov u opeľovačov (hlavne nočných), čo spôsobuje ich úhyn v dôsledku zmeny doby stravovania a rozmnožovania. Bolo pozorované, že vysoké pokrytie plôch stromami zmierňuje tento vplyv.

ZHRŇME SI TO

Aby som sa teda na záver vrátil k príhode zo svadby. Ukazuje sa, že nie je pravda, že človek by bez opeľovačov neprežil. Svet ako taký by sa však stal chudobnejším, keďže by stratil nezanedbateľnú časť živočíšnych a rastlinných druhov. Taktiež nemožno zanedbať ekonomické následky straty opeľovačov, ktoré by výraznejšie zasiahli rozvojové krajiny.

Čo by teda mohli ľudia spraviť, aby opeľovačom pomohli? Existuje kopa možností:

• Vývíjajme pesticídy, ktoré by nemali vplyv na opeľovače a vedeli by si poradiť napríklad s ich parazitmi.
• Zefektívnime vodné hospodárstvo krajiny.
• Vytvárajme priestranstvá, ktoré by mohli slúžiť ako prirodzené hniezdiská.
• Presadzujme zníženie intenzity verejného osvetlenia (úplné vypnutie negatívne vplýva na ľudí a ich pocit bezpečia).
• Zabezpečme rozmanitosť rastlinných druhov a tým aj rozmanitosti dostupných živín pre opeľovače.
• Podporme miestnych včelárov nákupom ich produktov. Včelári poznajú svoje včely, svedomito sa o ne starajú a nedovolia si zobrať im viac než je možné, aby prežili.
• Staňme sa včelárom. Hoci včely nie sú najefektívnejšími opeľovačmi pre všetky druhy rastlín, ich sila je práve v ich počte. Komerčné opeľovanie už teraz predstavuje v niektorých krajinách zaujímavú možnosť podnikania. Byť včelárom je v mnohých ohľadoch stelesnením hesla: „Mysli globálne, konaj lokálne.“

Autor: Jakub Kvasniak

Zdroje:

• Klein, A., et al.: Importance of pollinators in changing landscapes for world crops, Proceeding of the Royal Society B 274 (2007), 303-313
• Aizen, M. A., et al.: How much does agriculture depend on pollinators? Lessons from long-term trends in crop production, Annals of Botany 103 (2009), 1579-1588
• Aizen, M. A. et al.: Global agricultural productivity is threatened by increasing pollinator dependence without a parallel increase in crop diversification, Global Change Biology 25 (2019), 3516-3527
• Jauker, F., Wolters, V.: Hover flies are efficient pollinatos of oilseed rape, Oecologia 156 (2008), 819-823
• Brodschneider, R., Crailsheim, K.: Nutrition and health in honey bees, Apidologie 41 (2010), 278-294
• Rader, R., et al.: Alternative pollinator taxa are equally efficient but not as effective as the honeybee in a mass flowering crop, Journal of Applied Ecology 46 (2009), 1080-1087
• Rader, R., et al.: Non-bee insects are important contributors to global crop pollination, Proceedings of the National Academy of Sciences 113(1) (2015), 146-151
• Straka, T. M., et al.: Light pollution impairs urban nocturnal pollinators but less so in areas with high tree cover, Science of The Total Environment 778, (2021) 146244
• Owens, A. C. S., et al.: Light pollution is a driver of insect declines, Biological Conservation 241 (2020), 108259
• Wagner, D. L.: Insect decline in the Anthropocene: Death by a thousand cuts, PNAS 118(2) (2021), e2023989118
• Mader, E., Spivak, M., Evans, E.: Managing Alternative Pollinators: A Handbook for Beekeepers, Growers, and Conservationists, NRAES, Ithaca (2010)
• IPCC, 2022: Climate Change 2022: Impacts, Adaptation and Vulnerability. Contribution of Working Group II to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change [H.-O. Pörtner, D.C. Roberts, M. Tignor, E.S. Poloczanska, K. Mintenbeck, A. Alegría, M. Craig, S. Langsdorf, S. Löschke, V. Möller, A. Okem, B. Rama (eds.)]. Cambridge University Press. Cambridge University Press, Cambridge, UK and New York, NY, USA, 3056 pp., doi:10.1017/9781009325844
• Ritchie, H.: How much of the world´s food production is dependent on pollinators, Our World in Data, dostupné na internete (19. 5. 2023): https://ourworldindata.org/pollinator-dependence

[1] Otázke zväčšovania obrábanej poľnohospodárskej plochy sa budeme istotne venovať bližšie v niektorom z ďalších príspevkov, teraz by som však podotkol, že na túto praktiku by sme sa nemali dívať len odsudzujúcim pohľadom.