Čo ovplyvňuje môj hlas v parlamentných voľbách?

1. júla 202329. septembra 2023
by Sestra

Na jeseň máme príležitosť spolupodielať sa na chode našej krajiny. O čom vlastne náš hlas v parlamentných voľbách rozhodne a ako to celé funguje sa dozviete v článku.

Ktoré strany sa dostanú do parlamentu?

Každá strana, ktorá získa v parlamentných voľbách aspoň 5% zo všetkých udelených a platných hlasov sa dostane do parlamentu. Pokiaľ ide o koalície dvoch a troch strán (tento rok sa to týka trojkoalície OĽANO a priatelia, ktorá spája strany OĽANO, Za ľudí a Kresťanská únia) tu je hranica 7%. Pri koalícii väčšieho počtu strán by bolo potrebné, aby získala 10%. Tento rok sa o miesto v parlamente uchádza 25 politických subjektov. Podľa posledných verejných prieskumov by ich bolo úspešných 9.

Ak potrebujete pomoc s rozhodnutím, ktorú stranu voliť, vyskúšajte volebnú kalkulačku, ktorá vám na základe odpovedí na rôzne otázky vyráta zhodu s jednotlivými stranami.

Kto sa dostane do parlamentu?

Počet poslancov t.j. členov parlamentu je dokopy 150. Jednotlivé strany získavajú počet kresiel proporčne podľa počtu hlasov, ktoré získali vo voľbách. Ak strana, ktorú sme volili nezíska dostatočné percentá na to, aby sa dostala do parlamentu, naše hlasy sa pri prepočte poslaneckých miest neberú do úvahy. Pri rozpočítavaní sa pracuje iba s hlasmi, ktoré získali strany, ktoré sa do parlamentu dostali. Konkrétne vysvetlenie prepočtu poslaneckých kresiel nájdete v tomto článku.

Počet rozloženia poslaneckých mandátov medzi jednotlivé strany by podľa prieskumov z júla vyzeral nasledovne:

Ktorí kandidáti sa dostanú do parlamentu?

Okrem jednotlivých strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, máme možnosť ovplyvniť aj to, ktorí poslanci budú tieto strany zastupovať a to cez tzv. krúžkovanie. Každá strana (alebo koalícia) má na svojom hlasovacom lístku zoznam kandidátov na poslancov parlamentu. Priamo na hlasovacom lístku ich nájdeme v poradí, ktoré určili strany ako svoje preferované. Ukázať si to môžeme na hlasovacom lístku strany, ktorá má vo voľbách č. 1 – Pirátska strana – Slovensko

Ak by sa teda Pirátska strana – Slovensko dostala do parlamentu a získala napr. 3 parlamentné kreslá, do parlamentu by sa dostali podľa poradia určeného stranami prví traja kandidáti na zozname t.j. Zuzana Šubová, Michal Pírek a Dajana Maxian Rosová.

Poradie kandidátov sa však vo výsledku mení podľa toho, aké preferenčné hlasy udelia voliči cez tzv. krúžkovanie. Po tom, čo si vyberieme stranu, ktorú budeme voliť, si môžeme vybrať najviac 4 konkrétnych kandiátov tejto strany, ktorí nás oslovili natoľko, že im chceme dať náš preferenčný hlas. Tento spôsob voláme krúžkovanie preto, lebo na hlasovacom lístku zakrúžkujeme čísla týchto kandidátov. S dostatočnou podporou sa tak môže do parlamentu dostať aj človek, ktorý je na kandidátke úplne posledný. Vo voľbách v roku 2020 sa napríklad do parlamentu takto dostal Igor Matovič, ktorý si cielene vybral posledné 150. miesto na kandidátke.
Ak ste si stále nevybrali či krúžkovať a koho, môžno Vám pomôže stránka www.volimeludi.sk

*Národná rada SR, Foto: Pavol Funtál/TASR*

Aké kompetencie svojimi hlasmi dávame?

Kompetencie parlamentu môžeme rozdeliť do 4 oblastí:

zákonodarná oblasť
kontrolná oblasť
kreačná oblasť
oblasť vnútornej a zahraničnej politiky

1. Zákonodarná oblasť

Parlament je náš hlavný zákonodarný orgán, čo v preklade znamená, že jeho primárnou úlohou je prijímať zákony. Prezidentka, ktorá prijaté zákony vo finále podpisuje, síce môže tieto zákony vetovať (vrátiť späť), no parlament vie toto veto prelomiť. Parlament tiež schvaľuje úpravy ústavy SR.

2. Kontrolná oblasť

Svoju kontrolnú pôsobnosť uplatňuje predovšetkým voči vláde Slovenskej republiky a jej členom:

vyslovuje súhlas s Programovým vyhlásením vlády SR
rokuje o vyslovení dôvery či nedôvery vláde SR – v preklade či môže vláda fungovať
môže sa celej vlády či jednotlivých členov t.j. ministrov pýtať otázky a požadovať vysvetlenia
schvaľuje národný rozpočet
…

3. Kreačná oblasť

Parlament má kompetenciu vytvárať rôzne orgány a voliť ľudí do funkcií:

volí predsedu a podpredsedu parlamentu
volí ústavných sudcov, generálneho prokurátora či predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR
zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov
…

4. Oblasť vnútornej a zahraničnej politiky

dáva súhlas so zmenou štátnych hraníc
rozhoduje o vyhlásení referenda
schvaľuje vstup Slovenska do štátneho zväzku s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy
rozhoduje o vypovedaní vojny (ak je Slovensko napadnuté alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv)
rozhoduje o vyslaní ozbrojených síl mimo SR či o vstupe zahraničných síl k nám
rozhoduje o vyhlásení ľudového hlasovania, ktoré môže predčasne odvolať prezidenta
…

*Rokovacia sála Národnej rady SR, ilustračné foto (Zdroj: SITA)*

Kto môže zostaviť vládu a kto v nej bude?

Ďalšia vec, ktorú naše hlasy vo voľbách ovplyvňujú, je vláda. Prečo, keď vláda je niečo úplne iné ako parlament? Nech sa v tom lepšie zorientujeme, pozrime sa najprv na to, z koho sa vláda skladá:

premiér = predseda vlády
zástupcovia predsedu vlády (môže ich byť viac, no iba jeden z nich zároveň nie je ministrom)
ministrovia zodpovední za špecifické oblasti (financie, vzdelávanie, zdravotníctvo, spravodlivosť..)

Kým to, kto bude sedieť v parlamente ovplyvňujeme priamo. To kto bude vo vláde už je trochu komplikovanejšie, no stále to súvisí s výsledkom parlamentných volieb.

*Úrad vlády Slovenskej republiky, Zdroj: wikipedia*

Poverenie na zostavenie vlády

Po parlamentných voľbách prezidentka poverí niektorú z parlamentných strán zostavením vlády. V minulosti bola väčšinou poverená víťazná strana parlamentných volieb, no zo zákona to tak byť nemusí. Môže sa stať, že poverenie získa pokojne až tretia víťazná strana.

Kto získa poverenie, pokúsi sa vytvoriť koalíciu a zároveň vládu. A načo nám je tá koalícia? Napríklad na to, že pre úspešné vytvorenie vlády je potrebné, aby získala od parlamentu vyjadrenie dôvery, čo v preklade znamená nadpolovičnú väčšinu hlasov od poslancov parlamentu. Takisto musí Národná rada (parlament) schváliť program vlády. Bez zaistenej nadpolovičnej väčšiny vláda nedokáže vlastne ani len vzniknúť, nieto dlhodobo fungovať. Niekedy sa pritom môže stať, že víťazná strana parlamentných volieb má sama o sebe potrebné min. 76 kresiel v parlamente, čo by znamenalo tzv. jednofarebnú vládu. V nadchádzajúcich voľbách je to však viac ako nepravdepodobné.

Do hry teda vstupuje už spomínaná koalícia. Tá sa vytvorí zo strán, ktoré sa dohodnú na spolupráci a majú dokopy aspoň 76 parlamentných kresiel, čím si de facto zaistia hlas nadpolovičnej väčšiny parlamentu. Pre “spečatenie” ich vzájomnej spolupráce koalícia podpíše koaličnú zmluvu, na ktorej sa predtým dohodnú (aj keď oficiálne zmluvu podpisovať nemusia a nie je právne záväzná, je to na Slovensku zvyk). V nej si spíšu spoločné pravidlá fungovania aj to, ktorej strane pripadne aké ministerstvo či kto sa stane premiérom. Ministri nemusia byť politici danej strany, no vybraná strana rozhoduje o tom, kto bude ministerstvo riadiť (politik zo strany alebo nominant strany napr. odborník v danom odvetví, ktorého strana vyberie). Našimi hlasmi teda síce priamo neurčujeme, kto bude vo vláde, no dávame stranám do rúk žolíkov, s ktorými môžu pri tvorbe koalície a vlády hrať.

Môže sa stať, že ten kto získa poverenie na vytvorenie vlády ju nedokáže vytvoriť, lebo nevie nájsť partnerov na vytvorenie spoločnej koalície? Samozrejme! V tom prípade poverenie vráti a prezidentka ho udelí niekomu inému. Prezidentka si môže dokonca poverenie sama naspäť vziať.

Vyskúšajme si zostaviť vládu

Poďme sa na to celé pozrieť prakticky. V grafe nižšie môžete vidieť pridelenie kresiel podľa verejných prieskumov. Vyskúšajte sami nájsť kombinácie, ktoré zabezpečia aspoň 76 kresiel. Spokojní s výsledkom? Viete si predstaviť, že by tieto strany najbližšie 4 roky vládli Slovenskej republike? Ktorej strane by ste zverili aké ministerstvo?

Dlhodobá spolupráca

Na čo netreba pri tvorbe koalície zabúdať je, že je to naozaj dlhodobé partnerstvo. Nestačí keď sa strany dohodnú na začiatku. Ak majú spoločne 4 roky vládnuť, musia vedieť spolupracovať a tiež robiť kompromisy. Parlament pritom môže aj kedykoľvek počas ich pôsobenia navrhnúť hlasovanie o nedôvere vlády. Ak vláda nezíska dostatočný počet hlasov (t.j. nadpolovičnú väčšinu), de facto jej pôsobenie končí, čo je presne to, čo sa stalo tento rok.

A čo tá vláda teda robí?

Vláda riadi chod našej krajiny. Medzi jej úlohy a kompetencie patrí:

riadenie jednotlivých rezortov (školstvo, financie, životné prostredie, poľnohospodárstvo..)
prijímanie uznesení a nariadení vlády
tvorba návrhu štátneho rozpočtu
podávanie návrhov na zmenu zákona či návrhy na nové zákony
udelenie amnestie pri priestupkoch
navrhovanie vyhlásenia vojnového stavu či mobilizácie ozbrojených síl a vyslania vojenských jednotiek mimo územia SR (ktoré musí parlament schváliť)
…

Rozdiel medzi vládou a parlamentom zhrnuli vo videu Sajfa a Veronika Cifrová Ostrihoňová:

Zákony Slovenskej republiky

Aby sme si zhrnuli ako ovplyvňuje naša voľba, to aké zákony máme v republike. Vláda aj poslanci parlamentu majú možnosť predkladať počas svojho pôsobenia návrhy nových zákonov, ktoré musí parlament schváliť, aby boli prijaté. Na schválenie bežných zákonov treba nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov parlamentu – ak sa teda koalícia v navrhovanom zákone zhoduje, stačí ak zahlasuje vládna koalícia a zákon je parlamentom prijatý. Svojim hlasom teda vyberáme, kto bude tvoriť a prijímať nové zákony či zmeny legislatívy. Okrem toho volíme, kto bude vyberať najmocnejších ľudí zodpovedných za kontrolu dodržiavania týchto zákonov.

Kto získa finančný príspevok od štátu a v akej výške?

Vedeli ste, že naše hlasy rozhodujú tiež o finančnej podpore pre politické strany? Každá strana, ktorá vo voľbách získa aspoň 3% hlasov dostane za každý získaný hlas príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2019. Zdá sa Vám hlúpe, aby strany získavali od štátu financie? Predstavte si ale ako by to vyzeralo, keby boli politické strany závislé na peniazoch od sponzorov. Aký vplyv by to malo na korupciu?

Smerovanie krajiny

Čo v neposlednom rade naše hlasovanie ovplyvňuje je smerovanie Slovenska. Nie je reálne, aby sme o všetkých otázkach fungovania našej krajiny rozhodovali všetci. Nemáme na to čas a mnohokrát ani odborné znalosti. Preto máme každé 4 roky voľby, v ktorých vyberáme ľudí, ktorí majú zastupovať naše záujmy. Má preto zmysel zúčastňovať sa volieb a vybrať si politické strany, s ktorých programom sa stotožnujeme a ktorých kandidátom veríme. Tak vyjadrujeme svoje preferencie a dávame silu politickým hráčom, ktorí môžu ďalej presadzovať to, čo považujeme za podstatné a správne. Je samozrejme dôležité pozerať sa pri výbere politickej strany aj na odbornosť kandidátov danej strany a jej minulosť. Predvolebné sľuby totiž môžu veľmi jednoducho zostať iba sľubmi či už nedostatkom schopností zrealizovať ich alebo nedostatkom motivácie naozaj ich naplniť.

Zdroje:

Oceánske plasty

Politický slovník pre začiatočníkov