Keďže sme si začiatkom júna pripomínali súčasne svetový deň životného prostredia (5. 6.), ktorý sa tento rok venoval problému nakladania s plastovým odpadom a svetový deň oceánov (8. 6.), rozhodli sme sa tieto dve témy spojiť a pozrieť sa práve na problematiku plastového odpadu v oceánoch. O aký odpad sa jedná? Odkiaľ pochádza? Aký má vplyv? A čo môžeme spraviť?

Je to modré a pokrýva to 70% Zeme, čo je to?

Oceány pokrývajú viac než 70% plochy Zeme a zhromažďujú viac než 97% všetkej vody. Ovplyvňujú pohyby atmosférických vzdušných más, teplotu, zachytávajú CO₂ a sú taktiež domovom nespočetného množstva živých organizmov a rastlín. Udržateľné nakladanie s týmto systémom by malo byť jednou zo svetových priorít, aj preto je zaradené do sedemnástich bodov udržateľného rozvoja.

Plasty – milované a nenávidené…

Plasty sú úžasné materiály – sú pevné, ľahké, lacné, ľahko tvarovateľné, trvácne a vo výrobe nahradili množstvo prírodných materiálov. Môžete argumentovať, že prírodné materiály sú určite lepšie pre životné prostredie, ak si však uvedomíte, že plasty nahradili napríklad aj slonovinu alebo korytnačinu, tak na ne možno budete pozerať trochu menej prísne. Skromné počiatky výroby plastov sú však už dávno preč a aktuálna ročná produkcia sa blíži k pol miliarde tony plastov. Hoci množstvo plastov, ktoré sú recyklované alebo poslané do spaľovne narastá, ešte stále približne 45% plastového odpadu je vyradeného. Tento odpad končí v lepšom prípade na bezpečnej, monitorovanej skládke a v horšom pohodený len tak v prírode.

O aký odpad sa jedná?

Plastový odpad v oceánoch pochádza z dvoch hlavných zdrojov. Približne 10-30% (povedzme 20%) je tvorených odpadom pochádzajúcim z lodí. Jedna sa o stratené alebo poškodené siete, laná, či opustené plavidlá. Zvyšok pochádza z pevninských zdrojov a sú do oceánov prinášané prostredníctvom riek. Je náročné presne stanoviť množstvo plastov v jednotlivých oceánoch, keďže časť z nich klesá ku dnu a usadí sa v sedimentoch, a preto sa pozornosť venuje prevažne len povrchovým vodám. Najviac plastu sa nachádza v severnej časti Tichého oceánu, ktorý je známy aj vďaka Veľkému pacifickému košu (The Great Pacific Garbage Patch). Tu sa v dôsledku pohybov morských prúdov odpad akumuluje v západnej aj východnej časti Severného Pacifiku. K rovnakým procesom však dochádza aj v iných oceánskych bazénoch.

Veľkému pacifickému košu sa venovala pozornosť osobitnej štúdie, ktorá zistila, že odpad v ňom je tvorený prevažne z polyetylénu a polypropylénu (pomerne dobre recyklovateľných materiálov). Rozdelenie častíc podľa veľkosti sa môže líšiť v závislosti od zdroja, s ktorým sa stretnete. Je možné sa stretnúť s mikroplastami (<4,75 mm), mezoplastami (<5 cm), makroplastami (<50 cm) a megaplastami (>50 cm), ale aj s inak zadefinovanými intervalmi. Hoci mikroplasty sú najpočetnejšie na km² (približne 95% kusov plastového odpadu spadá do kategórie mikroplastov), makroplasty a megaplasty predstavujú 66-75% celkovej hmotnosti oceánskych plastov.

Odkiaľ prišli?

Už sme si povedali, že približne 80% plastového odpadu sa do oceánu dostáva prostredníctvom riek. V minulosti prevládalo presvedčenie, že za 80% z tohto množstva je zodpovedných len päť riek. Neskorší podrobnejší výskum však ukázal, že problém je komplexnejší a za 80% plastového odpadu, ktorý sa dostáva do oceánu je zodpovedných vyše 1600 riek. Toto výrazne komplikuje taktiež aj možnosti riešenia.

Medzi päť krajín, ktoré sú zodpovedné za 70% celkového množstva plastov uvoľnených do oceánu patria Filipíny (36,4%), India (12,9%), Malajzia (7,5%), Čína (7,2%) a Indonézia (5,8%). Nemalo by nás teda prekvapiť, že z Ázie pochádza až 81% celkových riečnych oceánskych plastov. Toto rozdelenie sa môže javiť ako prekvapivé, keďže obyvatelia bohatých krajín spotrebúvajú väčšie množstvo produktov. Hoci bohaté krajiny sú zdrojom väčšieho množstva plastového odpadu na obyvateľa, majú taktiež aj rozvinutý systém nakladania s odpadmi. Preto európske rieky predstavujú len 0,6% celkového príspevku k oceánskym plastom. Na množstvo plastov uvoľnených do oceánov vplývajú tri faktory:

• Množstvo vyprodukovaného plastového odpadu (napr. USA vyprodukuje na obyvateľa 6,5 násobne viac plastového odpadu než India).
• Stav odpadového hospodárstva (v Indii však nie je správne nakladané až s 21% plastového odpadu).
• Pravdepodobnosť, že sa plastový odpad dostane do rieky a následne oceánu. Tento faktor je prevažne geograficky a vplývajú naň napríklad terén alebo klíma, teda „s akou pravdepodobnosťou bude plastové vrecko spláchnuté dažďom do rieky“.

Aký majú vplyv na životné prostredie?

Medzi najbežnejšie problémy, ktoré sú spôsobované oceánskymi plastami patrí zamotanie zvierat do stratených sietí alebo lán. Druhý bod sa však netýka len oceánskych plastov, ale plastov celkovo a to, že zvieratá si môžu pomýliť plasty s potravou. Tým, že plasty ich telo nestrávi, sa im naplní žalúdok a nie sú schopné prijať dostatočné množstvo potravy, čo vedie k ich vyhladovaniu a úhynu. Taktiež sa však stretávame s tým, že zvieratá tieto plasty bežne vylúčia, čo taktiež čistí oceán, keďže takto plasty klesajú do sedimentov. Posledným priamym efektom, ktorý spomeniem, bývajú zrážky s plastovým odpadom, ktoré môžu v niektorých prípadoch viesť k poraneniu zvierat. Medzi nepriame efekty by sme mohli zaradiť taktiež aj blokovanie slnečného žiarenia, čo vplýva na fotosyntézu podmorských rastlín. Je však pravda, že podobne ako v prípade off-shore veterných turbín, niektoré zvieratá si našli nový ekosystém a udomácnili sa aj vo Veľkom pacifickom koši. Ako dlhodobý plán by som to však neodporúčal, keďže biologickým a fyziologickým efektom je stále potrebné venovať vyššiu pozornosť.

Ako prispievame my?

Vyzerá to tak, že ako Európa prakticky neprispievame k znečisteniu oceánov a tento problém je niečo, čo si majú vyriešiť iné štáty. Niekto by však mohol argumentovať tým, že bohaté krajiny využívajú tie ázijské ako svoju továreň, a teda nesieme istú dávku zodpovednosti. Toto tvrdenie je síce sčasti pravdivé, avšak na základe toho, čo som sa dočítal sa jedná prevažne o problém s odpadovým hospodárstvom jednotlivých krajín. Aby som však bol úplne objektívny. Európa exportuje približne 10% svojho plastového odpadu do krajín Ázie (ak nepočítame Turecko, ktoré tu budem považovať za osobitnú kategóriu). Je to však vykonávané na základe medzinárodného obchodu a nie spôsobom vyhodím kontajner a ujdem. Na mieste je otázka: „Prečo by krajina chcela importovať plastový odpad?“ V krátkosti, predstavuje pre nich komoditu podobne ako napríklad železo. Ak zoberieme do úvahy negatívny (no realisticky) scenár, tak by tento export viedol k približne 30 000 tonám plastu v oceánoch, čo predstavuje 3% z celkového ročného množstva plastov emitovaných do oceánu. Ak teda pripočítame aj vplyv medzinárodného obchodu môžeme toto číslo zvýšiť na 6-8%.

Pár slov na záver

Nechcem byť alibista, ale príspevok Slovenska v tomto čísle bude zrejme pod úrovňou 0,1%. To však neznamená, že by nám táto problematika mala byť ukradnutá. Ako vnútrozemská krajina sa stále potrebujeme starať o naše rieky, o ich povodia a taktiež o to, čo do nich vypúšťame. Prestať používať jednorazové plasty ako slamky a tašky na pečivo prestavuje malú časť riešenia, ale zaručene to nie je celé riešenie. Môžeme vyčistiť časť povodia rieky alebo potoka. „Adoptovaním“ takéhoto kúska prírody si môžete splniť taktiež aj jednu zo zručnosti v odborke Ochranca prírody a takto „Myslieť globálne a konať lokálne!“.

Chcete riešenie dostať ešte na vyššiu úroveň? Inšpirujte sa príbehom Boyana Slata.

Zdroje:

• Schmidt, Ch., Krauth, T., Wagner, S.: Export of Plastic Debris by Rivers into the Sea, Environmental Science & Technology 51 (2017), 12246-12253
• Lebreton, L., et al.:Evidence that the Great Pacific Garbage Patch is rapidly accumulating plastic, Scientific Reports 8 (2018), 4666
• Meijer, L. J. J., et al.: More than 1000 rivers account for 80% of global riverine plastic emissions into the ocean, Science Advances 7 (2021)
• Li, W.C, Tse, H.F., Fok, L.: Plastic waste in the marine environment: A review of sources, occurance and effects, Science of the Total Environment 566-567 (2016), 333-349
• Eriksen, M., et al.: Plastic Pollution in the World’s Oceans: More than 5 Trillion Plastic Pieces Weighing over 250,000 Tons Afloat at Sea, PLoS ONE 9(12) (2014)
• Katsnelson, A.: News Feature: Microplastics present pollution puzzle, PNAS, 112(18) (2015), 5547-5549
• Jambeck, J. R., et al.: Plastic waste inputs from land into the ocean, Science 347(6223) (2015), 768-771
• Wabnitz, C., Nichols, W. J.: Editorial: Plastic Pollution: An Ocean Emergency, Marine Turtle Newsletter 129 (2010)
• Cressey, D.: The Plastic Ocean, Nature 536 (2016), 263-265
• Chen, H. L., et al.: The plastic waste proble in Malaysia: management, recycling and disposla of local and global plastic waste, SN Applied Sciences 3(347) (2021)
• Hannah Ritchie and Max Roser (2018) – „Plastic Pollution“. Published online at OurWorldInData.org. Retrieved from: https://ourworldindata.org/plastic-pollution
• Hannah Ritchie (2022) – “ Ocean plastics: How much do rich countries contribute by shipping their waste overseas?“. Published online at OurWorldInData.org. Retrieved from: https://ourworldindata.org/plastic-waste-trade
• Hannah Ritchie (2021) – “ Where does the plastic in our oceans come from?“. Published online at OurWorldInData.org. Retrieved from: https://ourworldindata.org/ocean-plastics
• A viac…