Globálna továreň

Záhadný balíček

V klubovni sa objavil záhadný balíček. Precvičte si všímavosť, zisťovanie informácií a rozlišovanie medzi domnienkou a pravdou.

Pre koho: vĺčatá / včielky, skauti / skautky
Čas: 15 min
Materiál: Nepriehľadná krabica s predmetom

Priebeh

Facilitátor ukáže zatvorenú krabicu a povie:

V tejto krabici je ukrytý predmet. Vašou úlohou nie je uhádnuť ho čo najrýchlejšie. Vašou úlohou je zistiť o ňom čo najviac informácií.

Kolo 1 – Deti môžu na krabicu len pozerať.

Otázky:

• Čo vieme?
• Čo ešte nevieme?

Kolo 2 – Môžu krabicu potriasť.

Otázky:

• Čo sme sa dozvedeli?
• Vieme niečo nové?

Facilitátor zapisuje na tabuľu / flipchart zistenia do dvoch stĺpcov – Vieme a Myslíme si. Necháva účastníkov rozhodnúť, ktorú myšlienku zapísať kam.

Kolo 3 – Môžu krabicu ohmatať zvonku.

Opäť rozdeľujeme výroky.

Kolo 4 – Môžu položiť otázky.

Facilitátor odpovedá len áno/nie.

Kolo 5 – môžu tipovať

Reflexia

O procese

• Kedy ste začali mať pocit, že viete odpoveď?
• Boli ste si naozaj istí?
• Čo bol dôkaz?
• Čo bol odhad?

O domnienkach

• Mali ste niekedy teóriu, ktorá sa ukázala ako nesprávna?
• Prečo ste jej verili?
• Zmenili ste názor počas hry?

O prepojení s bežným životom

• Stáva sa nám niekedy, že si niečo myslíme o človeku a nie je to pravda?
• Stáva sa nám, že si domyslíme celý príbeh?
• Čo môžeme urobiť predtým, než sa rozhodneme, že niečo je pravda?

Metodická poznámka pre facilitátora

Nechváľ dieťa, ktoré predmet uhádne ako prvé. Oceňuj radšej:

• Páči sa mi, aké otázky si kládla.
• Všimol som si, že si svoj názor zmenil, keď si dostal novú informáciu. ň
• To bol dobrý dôvod, prečo si si myslel, že je to toto.

Pre budovanie kritického myslenia je totiž oveľa dôležitejšie to ako nad vecami uvažujeme, než či sa nám podarilo čo najrýchlejšie tipnúť správne.

Kimovka

Účastníci zisťujú, že naša pamäť nie je dokonalá a že si často myslíme, že niečo vieme, hoci si to len domýšľame. Aktivita trénuje pozorovanie, všímanie detailov, rozlišovanie medzi istotou a domnienkou.

Read more „Kimovka“ →